Žalm 77, 3.7b – 10: „3 V deň svojho súženia hľadám Pána (pozn. ekumenický preklad: „sa pýtam Pána“), v noci je moja ruka vystretá a neochabuje, duša sa mi nedá potešiť. … 7 v noci rozjímam v srdci, rozmýšľam a duch môj báda. 8 Či Pán zamieta naveky a už viac neprejaví priazeň? 9 Či navždy skončila sa Jeho milosť, a slovo prestalo na celé pokolenia? 10 Či Boh zabudol zmilúvať sa, či v hneve zavrel svoje milosrdenstvo?“
Prežívame obdobie prázdnin, dovoleniek, čas, keď sa konajú letné kresťanské tábory.
Na jednom z nich sa udiala tragédia. Počas búrky uplynulý víkend spadlo v americkom štáte Texas za krátky čas toľko zrážok, ako zvyčajne za niekoľko mesiacov. Hladina rieky Guadalupe za necelú hodinu stúpla o neuveriteľných temer 8 metrov. Prívalové povodne pripravili o život 27 účastníkov letného kresťanského tábora pre dievčatá. Celkový počet obetí povodní sa v tejto oblasti od piatka zvýšil na viac ako 100.
Keď počúvame podobné správy, zdá sa, že i Pán Boh je na dovolenke.
V piesni Hodina pravdy známa hudobná skupina (Elán) spieva:
„Dnes sa aj tak nikam nedovoláš,
Boh si ráno zapol odkazovač.
Nebo býva občas preplnené.“
Aj Asáf, autor 77. žalmu, akoby potvrdzoval, že Pán Boh je niekedy tkp. na dovolenke. Žalmista sa toľko sa modlil, no zdá sa, bezvýsledne. Vôbec sa mu neuľavilo. Vnútorná tieseň neochabuje, zovretie smútku nepovoľuje. Je mu mizerne. Pisateľ žalmu svoj stav po noci súženia, pochybností, nevypočutých modlitieb, zaznamenal poctivo, bez pretvárky. Jeho duša sa trápi pochybnosťami o zmysle existencie. Je smutný, neistý. Klesá na duchu. Kralická Biblia v poznámkach uvádza: „Nedopustil jsi mi spáti náramnou těžkostí mne svíraje…“
Zrejme viacerí z nás zažili podobné chvíle, keď sme čakali pomoc od modlitby, no nepocítili sme žiadne zlepšenie. Nijakú úľavu. Azda najväčšou ťažkosťou v živote veriaceho je, keď dušu zvierajú pochybnosti o Božej láske, o Božom milosrdenstve. – Obava, že Pán Boh je na dovolenke, že od nás odvrátil svoju tvár. Už sa na to, čo sa vo svete deje, nemohol pozerať. A hoci sa modlíme, tiene nevyjasnila okamžitá radosť, modlitbou nám nestúpol príliv vnútornej energie.
Jiří Suchý v protivojnovej piesni (Jó, to jsem ješte žil) spieva:
„Náhle si nebe kleklo na poraženou zem,
aniž by se co řeklo, smrt zjevila se všem,
aniž by se co řeklo, pohasla slunce zář,
rozpoutalo se peklo a Bůh si zakřyl tvář.“
Nielen autori biblických textov, ale aj nejeden zo súčasných ľudí pri pohľade na trápenia tohto veku – na vojny, prírodné katastrofy, rozdelenie spoločnosti v mnohých krajinách súčasného sveta – nadobúda dojem, že Pán Boh je na dovolenke, že modlitba „nefunguje.“
Nuž, keby modlitba bola psychologickým prostriedkom, ktorý slúži na masáž unavenej duše, potom by sme mohli byť oprávnene sklamaní. No modlitba je volanie k Bohu, ktorý nás vždy počuje. Nezapol si odkazovač. Nevybral si dovolenku. Neodvrátil od nás svoju tvár. Na základnej skutočnosti, že Pán Boh nás počuje, potvrdenej celkovým posolstvom Písma, záleží. Rozhodujúce nie sú naše pocity. Nechceme ich podceňovať, ale stačí zmena počasia, pokles atmosferického tlaku, a naše pocity tým môžu byť ovplyvnené.
Keby sme čítali celý 77. žalm – povzbudzujem vás, aby ste tak doma urobili – dozvedeli by sme sa, že Asáf si pripomína, čo Pán Boh v minulosti vykonal. Vyznáva: „Svätá je, Bože Tvoja cesta!“ (Ž 77, 14a) Je veľmi užitočné, keď namiesto zaoberania sa naším duchovným stavom, zameriame svoju pozornosť nie na seba, svoje trápenia a pochybnosti, ale na objektívne Božie konanie. Kedykoľvek prestávame byť sebastrední, začíname vidieť jasnejšie.
Všetko vedieť nemusíme a nezriedka ani nemôžeme. No podobne ako Asáf nemusíme pochybovať, že Pán Boh konal. Kde Pán Boh koná svoje dielo, tam zlo zúri. Niekedy sme hore, inokedy dolu.
Avšak väčšmi, ako na tom, aby nás Pán Boh vypočul podľa našich predstáv, viac, ako na tom, čo cítime, záleží na fakte, že Pán Boh nás počuje a podľa svojej vôle vypočuje v čase a spôsobom, aký On uzná za najlepší. A možno, že uprostred bied a trápení tohto sveta nám Pán Boh v Kristovi ukazuje svoju tvár plnú bolesti. Pán Ježiš povedal (J 14, 27ba): „Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje!“ „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám je dávam.“ Pokoj, ktorý dáva Ježiš Kristus, je pokoj iného druhu, než aký ponúka tento svet. Je to moc, ktorá nenechá napospas, nezanechá nás bez útechy a bez pomoci. To je evanjelium, dobrá, radostná správa. Amen.
S použitím:
Jiří Schneider (in NKD 28. 6. 2025, vyd. Kalich, Praha 2024);
Luděk Rejchrt: Radost pro tvůj den (vyd. NOVÝ ŽIVOT, Praha, 1992);
Dan Drápal: Úvahy nad žalmy /3. a 4. kniha žalmů/ (vyd. Návrat domů, Praha 2016):
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
