Židom 13, 7 – 8 (ekumenický preklad): „7 Pamätajte na svojich vodcov, ktorí vám hovorili Božie slovo, dôkladne pozorujte, aký bol koniec ich života, a napodobňujte ich vieru. 8 Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes i naveky.“
Drahí bratia, drahé sestry v Kristovi, milé deti!
Včera bol pamätný deň Cyrila a Metoda, dnes 610. výročie mučeníckej smrti Majstra Jána Husa. Oba sviatky nás podnecujú s vďakou myslieť na tých, ktorí nám otvárali Bibliu, oboznamovali nás s jej posolstvom, ukázali nám príklad viery v Pána Ježiša Krista.
Pre našich dávnych predkov to boli Cyril a Metod a ich žiaci, Majster Ján Hus a ďalší reformátori.
Pre viacerých z nás to boli naši rodičia. Pre ďalších starí či krstní rodičia, učitelia náboženstva, nedeľnej besiedky, vedúci v prázdninových táboroch, farári. Smieme a máme na nich vďačne pamätať, mať ich v pamäti.
Sviatky Cyrila a Metoda a Majstra Jána Husa sú svedectvom, že Pán Boh na nás nezabudol. Chcel a aj dnes sa chce ľuďom dať poznať. Posiela za nimi tých, ktorí im o Bohu povedia. Priblížia im Boha tak, aby Mu rozumeli. Budú im pripomínať Božiu prítomnosť.
Je ohromné, že aj malý národ Bohu za to stojí. Aj o teba, či si malý alebo dospelý, sa Pán Boh zaujíma. Túži, aby si spoznával Božiu lásku, veril Bohu, žil s Ním, rozhodoval si sa a konal podľa Božieho slova.
Od minulého pondelka do piatku sa v našom zbore konal 1. turnus detského tábora s témou: Skúška odvahy. V príbehoch o prorokovi Danielovi sme s deťmi počuli, že aj ľudia, ktorí neveria v živého Boha sa vo vážnych chvíľach života ohliadajú po niekom, pre koho niečo znamenajú pravda, vernosť, spoľahlivosť. Daniel zažil viacerých kráľov. Všetci mali úžitok z jeho služby, lebo pravda, vernosť a spoľahlivosť pre Daniela boli čímsi zásadným.
Našou dnešnou témou je pripomenutie si Cyrila a Metoda, Jána Husa a tých, ktorí nás učili rozumieť Biblii. No nestretli sme sa tu kvôli spomínaniu. Nejde o spomínanie ako o útek do minulosti, ale o pamätanie si. O to, aby sme mali v pamäti tých, ktorí nás duchovne viedli. Pri pamätaní nejde o útek do minulosti, ale o rozpomínanie sa, o sprítomnenie si našich duchovných koreňov, vzácnych hodnôt a silného mravného posolstva, ktoré nám zaznieva z minulosti od svedkov viery.
Ako kresťania – veriaci v Pána Ježiša Krista – sme spoločenstvom pamäte. Ľuďmi, ktorí vedia o tých, ktorí aj v nepriaznivých časoch zápasili o vernosť Pánu Bohu – Božiemu slovu.
V tábore sme s deťmi denne spievali táborovú hymnu, ktorej refrén znie:
„Aj keď dolinou tône smrti pôjdem,
nebudem sa zlého báť,
lebo môj Pán stojí pri mne, viem,
dobre viem, že má ma rád.“
Na toto pri svojej misii pamätali Cyril a Metod aj Majster Ján Hus. To si máme vštepovať do pamäte aj my.
Žijeme v dobe nepamätania si. Aj preto opakujeme chyby z minulosti. Práve viera v Boha, v Ježiša Krista nám pomáha nezrútiť sa pod tlakom problémov našej prítomnosti. Keď Pán Ježiš ustanovil svoju svätú Večeru, povedal: „To čiňte na moju pamiatku!“ Pripomínajte si moju lásku. Pripomínajte si všetko to, čo som pre vás z lásky urobil.
Pamätanie nám umožňuje nadviazať na duchovné zápasy, ktoré viedli ľudia v minulosti. Máme pamätať na tých, ktorí nás duchovne viedli, hovorili nám Božie slovo. A to dôkladným pozorovaním cesty ich viery. Nejde o to pamätať si iba jeden moment, ale celoživotný zápas. Hoci žijeme v inej dobe ako Daniel, ako Cyril a Metod či Majster Ján Hus, zo svedectva toho, ako oni dávno pred nami zápasili o vieru, vernosť a poslušnosť Bohu, sa smieme a môžeme učiť. Máme počuť ich odkaz, pamätať naň a tvorivo na neho nadviazať.
Byť kresťanom, k tomu patrí aj budovanie spoločenstva, ktoré počúva svedkov Pána Ježiša Krista. On nás vedie do dobrej budúcnosti a je nám stále verný.
O Ježišovu vernosť sa smeli opierať všetci tí, ktorí v minulosti zápasili o nápravu cirkvi. Na Ježišovu vernosť nám sa môžeme spoliehať aj my.
„Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes i naveky.“
Kristova nemennosť v čase tkvie v Jeho vernosti nebeskému Otcovi i nám.
Pán Ježiš nám je verný – Jeho vernosť ľuďom bola rovnaká včera, dnes i na veky. O túto vernosť sa mohli opierať naši duchovní vodcovia Cyril a Metod i Ján Hus, na ktorých dnes s vďačnosťou myslíme. Oboznamujme sa s ich životmi – ako vykročili na cestu viery, ako po nej kráčali a k čomu doputovali. Na tejto ceste predstavuje Pán Ježiš Kristus pevný bod, ktorý sa nemení v čase. Kristova pevnosť sa prejavuje vernosťou. Je prameňom pravdivého života pre všetkých, ktorí Ježišovi verili a dôverujú Mu. Kristus je pevný základ, na ktorom má cirkev budúcnosť.
Sme spoločenstvom pamäti. Preto nezabúdame na tých, ktorí na tomto svete trpeli a trpia pre pravdu a spravodlivosť. Pripomínajme týchto ľudí svetu, ktorý sa nachádza v dobe nepamätania.
Na vernosť Pána Ježiša nám sa smieme spoliehať – môžeme sa o ňu opierať. Kristova vernosť je základom spoločenstva cirkvi – spoločenstva tých, ktorí sa od Ježiša Krista učia, dôverujú Mu, poslušne Ho nasledujú a životom i slovom o Ňom hovoria aj ďalším. Pán Boh sa k takýmto ľuďom prizná. Svedčí o tom život biblického Daniela, aj život Cyrila a Metoda i Majstra Jána Husa. Amen.
S použitím myšlienok Tomáša Trusinu, Ondřeja Macka, Jiřího Palána:
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
