Modlitba:
Pane, na úsvite dňa k Tebe volám.
Pomôž mi modliť sa a sústrediť myšlienky,
sám to nedokážem.
Okolo mňa je tma, ale u Teba je svetlo,
ťaží ma samota, ale Ty ma neopúšťaš.
Bojím sa, ale u Teba je pomoc,
som plný nepokoja, ale u Teba je pokoj.
Mám v sebe trpkosť, ale Ty máš trpezlivosť,
nechápem Tvoje cesty, ale Ty poznáš moju cestu.
Bože v nebesiach,
buď Ti chvála a vďaka za pokojnú noc,
chvála a vďaka za nový deň.
Buď Ti chvála a vďaka za Tvoju dobrotu a vernosť
v mojom doterajšom živote.
Preukázal si mi toľko dobrého,
daj, nech teraz dokážem prijať z Tvojej ruky
aj to ťažké.
Viem, že mi nenaložíš viac, ako unesiem.
Ty dávaš svojim deťom, aby im všetky veci slúžili
na dobro.
Amen.
Dietrich Bonhoeffer
Jeremiáš, 23, 23 – 24: „23 Či som ja Bohom zblízka – znie výrok Hospodinov – a nie aj Bohom zďaleka? 24 Či sa môže niekto tak skryť v úkrytoch, aby som ho nevidel? – znie výrok Hospodinov. Či ja nenapĺňam nebo i zem? – znie výrok Hospodinov.“
Milí bratia a milé sestry!
Ľudia, najmä v ťažkostiach života chcú, aby im bol Pán Boh nablízku. No nechcú, aby im bol príliš blízko. Túžia po tom, aby Pán Boh počul ich modlitby a odpovedal im na ne. Sami však Boha nechcú počúvať ani poslúchať. Boh sa im hodí ako záchranca, pomocník, služobník, ktorý robí ich život krásnym, ale odmietajú Ho ako Pána, ako najvyššiu autoritu.
Nie je to nový jav. Tak to bolo už v časoch, keď ľudia žili navonok omnoho zbožnejšie ako v súčasnosti v našich končinách. Starozmluvný prorok Jeremiáš to vyspieval v knihe Žalospevov, zvanej aj Plač Jeremiášov. V jeho dobe sa viacerí ľudia tvárili, že v Božom mene majú druhým čo povedať. V skutočnosti hovorili len svoj vlastný názor, alebo to, čo ich poslucháči dobre prijímali. Jeremiáš nezamlčal, že títo falošní proroci nevedú ľudí k Bohu, ale odvádzajú ich od Neho. Namiesto, aby im pripomínali Božie prikázania a vyzývali ich k zmene zmýšľania – k pokániu – ľuďom lichotili povzbudzovali ich v ich nesprávnom počínaní. Tým ich učičíkali do falošného pocitu bezpečia. Mysleli si, že Pán Boh takého správanie jednoducho prijme. Nazdávali sa, že Boh žije v chráme a nezáleží Mu na tom, čo deje mimo chrámu. V oných časoch bolo bežné chápanie, že to – ktoré pohanské božstvo je zodpovedné len za určitý národ či priestor. Teda išlo o lokálnych bohov. Z toho odvodzujúc si niektorí mysleli, že aj Hospodinova pôsobnosť je obmedzená. Nemálo Jeremiášových súčasníkov bolo presvedčených, že sú v bezpečnej vzdialenosti od sféry Hospodinovho vplyvu a že za svoje lživé slová ich živý Boh nebude volať na zodpovednosť. Respektíve v prípade núdze môžu pred Bohom utiecť, ako sa o to pokúsil Jonáš. Voči takémuto klamnému uvažovaniu sa Hospodin ohradzuje prostredníctvom svojho pravého proroka Jeremiáša: „23 Či som ja Bohom zblízka – znie výrok Hospodinov – a nie aj Bohom zďaleka? 24 Či sa môže niekto tak skryť v úkrytoch, aby som ho nevidel? – znie výrok Hospodinov. Či ja nenapĺňam nebo i zem? – znie výrok Hospodinov.“
Jeremiáš pôsobil v r. 625 – 580 pred Kristom. My žijeme v dobe o vyše 2,5 tísíc rokov neskôr. Aj v súčasnosti sú však ľudia, ktorí si myslia: „Neexistuje Boh, ktorý by ma mohol volať na zodpovednosť.“ Pokiaľ robím na ďalších dobrý dojem, je všetko v poriadku. Iní sa nazdávajú, že Boh je ďaleko a nezaujíma sa o nás. Alebo že Pánu Bohu je jedno, v čo veríme a ako žijeme; veď – ako povedal jeden z filozofov: „Odpúšťať je Božie remeslo“… Mnohí terajší falošní proroci sa riadia týmto myslením.
Sú aj ľudia, ktorí si predstavujú, že Pána Boha možno obšťastniť trochou zbožnosti a dobrej vôle. Stačí prísť občas do kostola, venovať nejaký dar pre cirkev Pán Boh je spokojný… Do toho, čo konajú v každodennom živote, podľa nich nič nie je ani Bohu ani ľuďom. Nečestnosť v počínaní, neláskavosť, nevraživosť či ľahostajnosť k ľuďom, do toho Boha nič… Boha prijímajú iba ako okrajovú postavou svojho života, sťa bižutériu – ozdobou dôležitých životných momentov, či ako rýchlu záchrannú pomoc v čase krízy. Inak myslia si, by sa Pán Boh nemal miešať do všedných záležitostí človeka. Ľudia chcú, aby im bol Boh nablízku, no nechcú, aby sa k nim priblížil príliš. Pá Boh však aj dnes hovorí: „23 Či som ja Bohom zblízka – znie výrok Hospodinov – a nie aj Bohom zďaleka? 24 Či sa môže niekto tak skryť v úkrytoch, aby som ho nevidel? … Či ja nenapĺňam nebo i zem?“
To treba pripomínať aj nám, ktorí sa snažíme brať kresťanskú vieru vážne. Veď len premýšľajme, či niekedy nie sme v pokušení myslieť si, že Boh je momentálne ďaleko alebo že Ho nezaujíma, čo robíme. Možno poznáme určité situácie, keď by sme boli radšej, keby nás Pán Boh nevidel, nebol nám nablízku. Sú to zbytočné, ba nebezpečné myšlienky. Naopak, pravdu má autor 139. žalmu, keď vyznáva: „Hospodine, Ty si ma preskúmal a poznal. 2 Ty vieš, či sadám, či vstávam; i moju myšlienku chápeš zďaleka. 3 Ty pozoruješ, či chodím, či ležím, o všetkých mojich cestách vieš. 4 Ešte nemám slovo na jazyku, a Ty, Hospodine, už ho celkom vieš. 5 Obkľučuješ ma zôkol-vôkol, svoju dlaň kladieš na mňa. 6 Žasnem nad Tvojím poznaním, je privysoko, nedosiahnem ho. 7 Kam by som mohol zájsť od Tvojho Ducha? Pred Tvojou tvárou kam utečiem? A cez Jeremiáša sám Pán Boh hovorí: „23 Či som ja Bohom zblízka – znie výrok Hospodinov – a nie aj Bohom zďaleka? 24 Či sa môže niekto tak skryť v úkrytoch, aby som ho nevidel? – znie výrok Hospodinov. Či ja nenapĺňam nebo i zem? – znie výrok Hospodinov.“
U Izaiáša (57, 15) čítame: „Lebo takto vraví Vyvýšený a Vznešený, obyvateľ večnosti, ktorého meno je Svätý: Prebývam na výšinách a vo svätosti aj pri tom, kto je skrúšený a pokorný duchom, aby som oživil ducha pokorných a oživil ducha skrúšených.“
Z evanjelia (L 16, 19nn) sme počuli o bohatom človeku, ktorý mal skvelý život, no druhí – napr. chudobný Lazár – mu boli „ukradnutí“. Keď boháč po smrti v mukách podsvetia prosil, aby Abrahám poslal Lazára varovať boháčových bratov, dozvedel sa, že čas Božej blízkosti premrhal. Boh je Bohom aj zďaleka. Prebýva na výšinách, vo svätosti. Svätosť znamená oddelenie, autonómne miesto, kam nemožno vraziť. Božej svätosti sa nemôžeme zmocniť, nedisponujeme ňou. Máme o tom uvažovať ešte za života a žiť pred Bohom v posvätnej bázni a úcte, ako hostia Toho, kto nás dokonale prevyšuje. No Hospodin nie je Bohom len zďaleka. Prebýva aj pri tom, kto je skrúšený a pokorný duchom. To bol aj Lazárov prípad. Jeho, poníženého, sa Pán Boh ujal. Dal mu zažiť svoju blízkosť a radosť. Tento druhý Boží príbytok – že Boh prebýva pri pokorných duchom – je naša šanca. V Ježišovi Kristovi Pán Boh zostupuje dolu, do hlbín našich bolestí, neistoty, životných prehier, do našich pádov aj úletov, do našej stratenosti. Meno Lazár znamená: „Boh pomohol“. Pán Boh neprichádza, aby s nami len bol – pobudol s nami, ale aby oživil ducha pokorných, ponížených a srdce zdeptaných, aby nám pomohol, zachránil nás.
Kým falošní proroci ľuďom lichotia a podporujú ich v ich nesprávnom konaní alebo nabádajú ľudí, aby sa zapáčili Bohu určitými dobrými skutkami, náboženskými obradmi, a tak sa zachránili, Jeremiáš a všetci praví proroci, ako aj apoštoli a Pán Ježiš Kristus vyzývajú k pokániu. K tomu, aby sme ľutovali svoje hriechy, pokorili sa pred Vyvýšeným, Vznešeným, Svätým Bohom a prosili Ho o pomoc. Ak aj z hlbín zúfalstva a životnej stroskotanosti prosíme Boha, smieme si byť istí, že Pán Boh nás počuje, odpovie nám. Boh totiž nie je len v chráme a v kostole, nie je len s bohatými, spokojnými a zbožnými, ale aj – a najmä s tými na dne – ktorí nevidia východisko. Je Bohom zďaleka aj Bohom zblízka. Tí, ktorí sa Bohu vo svojej duchovnej biede nevyhýbajú, hľadajú Jeho blízkosť, túžia po Jeho uzdravujúcej, zachraňujúcej prítomnosti. Slovo výstrahy, ktoré Pán Boh cez Jeremiáša ohlasoval, sa im stáva slovom útechy: „23 Či som ja Bohom zblízka – znie výrok Hospodinov – a nie aj Bohom zďaleka? 24 Či sa môže niekto tak skryť v úkrytoch, aby som ho nevidel? – znie výrok Hospodinov. Či ja nenapĺňam nebo i zem?“
Je neodškriepiteľnou skutočnosťou, že pred Bohom nikto nemôže utiecť, ani sa pre Ním skryť. Bolo by to počínanie podobné príslovečnému pštrosiemu strkaniu hlavy do piesku s myšlienkou, že to, čo nechceme vidieť, nie je.
Ak však vzdáme Bohu česť a prijmeme pred Ním svoju zodpovednosť, potom si uvedomíme: Boh sa k nám v skutočnosti nepribližuje, aby nás súdil a odsudzoval, ale aby nám pomohol a zachránil nás. Nemá záľubu v smrti hriešnika, ale chce, aby sa hriešnik obrátil a žil. Prichádza k nám blízko, aby nás urobil šťastnými a požehnanými. On to nielen hovorí, ale to veľmi zvláštnym spôsobom aj urobil.
Vzdialený Boh, ktorý napĺňa nebo a zem, vzal na seba v Ježišovi ľudské telo, stal sa jedným z nás, aby nám bol mimoriadne blízko. Prišiel na našu zem z diaľky nedostupných svetov a obetoval sa, aby sme v Božej prítomnosti nemuseli zahynúť. Po obeti svojho čistého života vstal z mŕtvych, vstúpil na nebesá a teraz svojím Duchom chce byť blízko všetkým ľuďom na všetkých miestach. Sľúbil nám. „Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta“ (Mt 28, 20). On, ktorý napĺňa nebo i zem je s nami v chráme i v každodennom živote, doma, v mieste nášho bydliska i na cestách.“ Prijmime túto dobrú, radostnú správu (evanjelium), veď kde je Pán, tam je život a blaženosť. Amen.
S použitím myšlienok Matthiasa Kriesera a Pavla Kašpara (NKD 2025):
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
