Výklad z biblickej hodiny pre dospelých, Bratislava, Legionárska 6
MORDOCHAJ ODHAĽUJE SPRISAHANIE (2, 21 – 23)
V tých dňoch, keď Mordochaj sedával v kráľovskej bráne, rozhneval sa Bigtán a Tereš, dvaja kráľovskí eunuchovia zo strážcov prahu, a chceli položiť ruku na kráľa Ahasvéra. Avšak Mordochaj sa o tom dozvedel, oznámil to kráľovnej Ester a Ester to menom Mordochaja povedala kráľovi. Záležitosť sa vyšetrila a dokázala; obaja boli obesení na šibenicu a pred kráľom to bolo zapísané do Knihy letopisov.
HÁMÁNOVE ÚKLADY PROTI ŽIDOM (3, 1 – 15)
Po týchto udalostiach kráľ Ahasvér povýšil Hámána Agagského, syna Hammedátovho; postavil jeho kreslo vyššie nad všetky kniežatá, ktoré boli u neho. Všetci kráľovskí služobníci, ktorí boli v kráľovskej bráne, si kľakali a klaňali sa pred Hámánom, lebo tak rozkázal kráľ. Ale Mordochaj si nekľakal, ani sa neklaňal. Kráľovskí služobníci v kráľovskej bráne dohovárali Mordochajovi: Prečo porušuješ kráľov príkaz? Dohovárali mu deň po dni, ale neposlúchol ich. Oznámili teda Hámánovi, aby si všimol, ako je to s Mordochajom, lebo im oznámil, že je Žid. Hámán si všimol, že Mordochaj si pred ním nekľaká, ani sa neklania. Vtedy sa Hámán naplnil hnevom. Vo svojich očiach pohrdol ním natoľko, že sa rozhodol siahnuť rukou na samého Mordochaja, lebo mu oznámili, z akého národa je Mordochaj. Potom sa Hámán snažil vyhubiť všetkých Židov, teda Mordochajov národ, v celom Ahasvérovom kráľovstve. V prvom mesiaci, totiž v mesiaci nísán, v dvanástom roku kraľovania Ahasvéra, padol lós pred Hámánom, aby veštil budúcnosť od jedného dňa k druhému a mesiac za mesiacom až po dvanásty mesiac, totiž po mesiac ádár. Hámán povedal kráľovi Ahasvérovi: Jestvuje jeden národ, ktorý je rozptýlený, a predsa oddelený medzi národmi vo všetkých provinciách tvojho kráľovstva. Ich zákony sú odlišné od zákonov všetkých národov, ani kráľovskými zákonmi sa nesprávajú, takže pre kráľa nie je výhodné nechať ich na pokoji. Ak to kráľ uzná za vhodné, nech sa napíše, aby ich vyhubili. Zaplatím do rúk poplatníkov desaťtisíc talentov striebra, aby ich odviedli do kráľovských pokladníc. Vtedy kráľ sňal zo svojej ruky pečatný prsteň a dal ho Hámánovi Agagskému, synovi Hammedátovmu, nepriateľovi Židov. Kráľ povedal Hámánovi: Budú ti dané peniaze i ten národ, aby si mohol s ním naložiť, ako sa ti bude páčiť. Na trinásty deň prvého mesiaca zavolali kráľovských pisárov, a tí napísali všetko, ako rozkázal Hámán kráľovským satrapom a miestodržiteľom v každej provincii a kniežatám každého národa; každej provincii v jej písme a každému národu v jeho reči. Bolo to napísané v mene kráľa Ahasvéra a zapečatené kráľovskou pečaťou. Vtedy poslali po drabantoch listiny do všetkých kráľovských provincií, aby vyhubili, pobili a zničili všetkých Židov, od chlapca až po starca, deti i ženy v jeden deň: trinásty deň dvanásteho mesiaca, totiž v mesiaci ádár; korisť po nich sa môže rozobrať. Odpis tej listiny má sa vydať ako zákon v každej provincii, má byť zverejnený pre všetky národy, aby boli pripravené na ten deň. Drabanti urýchlene vybehli podľa slova kráľovho, akonáhle bol vydaný zákon na hrade v Šušáne. Potom si kráľ i Hámán zasadli piť, zatiaľ čo v meste Šúšáne nastalo zdesenie.
Paralely a predobraz Krista
Meno Ester znamená hviezda, no biblická Ester sa nespráva sa ako „Star“. Žiari inak: v tichosti, pokore, vo viere a vernosti Hospodinovi. Koniec koncov, je odtrhnutá od svojich ako Jozef od svojho otca, aby sa – ako on – stala záchrankyňou svojho ľudu. Je vychovávaná na kráľovskom dvore ako Mojžiš, ktorého bez jeho zásluh Hospodin vyvolil za osloboditeľa Božieho ľudu z poroby. Daniel bdel zjavne, Ester má na kráľovskom dvore bdieť v skrytosti, aby aj tam uplatňovalo Božie právo. K tomuto poslaniu ju Pán Boh vedie cez veľké poníženie, ktoré sa zmení na povýšenie. No Ester aj v svojej sláve nesie poníženie svojho ľudu. Keď my kresťania čítame Bibliu, zisťujeme, že celé Písmo svedčí o Kristovi. Aj príbeh o Ester je skrytým zasľúbením o príchode poníženého Krista, ktorý nás poslušnosťou Bohu až do potupnej smrti vytrhol zo večného zahynutia, smrti a pekelných útrap. Postava Ester nesie na sebe tento Boží sľub ako tieň Kristovej pravdy.
Mordochaj
Mordochaj – príbuzný Ester jej nahradil otca i matku. Verne bdie, aby viera Ester a jej vernosť Hospodinovi nezahynula. Mordochaj má určité postavenie na kráľovskom dvore, sedáva v kráľovskej bráne. Išlo o miesto dôležitých stretnutí a rokovaní. Mordochaj sa zvláštnym Božím riadením dozvedá o sprisahaní a pripravovanom atentáte na kráľa. Verným pastierom akým je Mordochaj býva dané vidieť viac. Na sprisahanie upozorní Ester. Mordochaiov čin, ktorým zachránil kráľovi život, je zaznamenaný v kráľovských kronikách, avšak zabudnutý. Zabudnutý bol Jozef, Daniel, Mordochaj. Celý Boží ľud to môže a má vedieť, že idú cestou Krista – darcu života (por. Sk 3, 15). Pán Boh sa prizná ku svojim.
Mordochaj aj po postupe Ester prichádzal denne na nádvorie jej paláca, aby sa od služobníctva dozvedel ako sa jej darí. Ester nikomu nerozprávala z akého je rodu, ale ani vo svojom vysokom postavení nezabudla na svoju vieru, ani na Boží ľud.
Hámán
Kráľ povýšil svojho obľúbenca Hámána, nad všetkých svojich hodnostárov a prikázal, aby sa mu klaňali. V Perzii kráľ a jeho úradníci predstavovali božstvo. Mordochaj poslúcha Boha viac ako ľudí. Verný svojmu presvedčeniu, že klaňať sa je dovolené len Hospodinovi, sa pred Hámánom nesklonil. Odmietne mu vzdať božskú poctu. To Hámánovi rozkolíše celý jeho sebaobraz. Rozhodne sa, že Mordochaja odstráni a vyhubí aj celý židovský národ v celej Perzskej ríši. Naplánuje genocídu vyše 2400 rokov pred prijatím Norimberských zákonov. Dôvodí, že pre kráľa nie je výhodné nechať Židov na pokoji. Argumentuje, že Židia sú politicky nebezpeční, no v skutočnosti mu prekáža ich náboženská odlišnosť. Dosiahol, že kráľ vydal povolenie na genocídu. Pečatný prsteň sa používal namiesto podpisu. Tým, že ho kráľ zveril Hámánovi, mu dal plnú moc – „bianco šek“ na čokoľvek. Kráľovi ani len nenapadlo, že tým podpísal rozsudok smrti aj nad svojou manželkou. Hámán sľúbil kráľovi odviesť do kráľovskej pokladnice 340 000 kg striebra, ktoré plánoval získať zo skonfiškovania a predaja majetku zavraždených Židov. K etnickým čistkám malo dôjsť o necelý rok.
Z príbehu je zrejmé, že poníženie Božieho ľudu je skúškou viery. Nemalou skúškou však je aj pýcha bezbožných, ktorí neznesú, aby ich niekto varoval pred sebazbožstvovaním. Bezbožný zneužije svoju moc na záhubu, kým zbožní (Jozef i Ester) ju použijú na záchranu života. Správne používanie moci je dodnes vážna a aktuálna téma.
Výzvy, príležitosti, odmena
Mordochaj dokázal výzvy, ktoré pred neho život postavil, premeniť na príležitosti. Príležitosti, ktoré nám Pán Boh dáva, sú dôležitejšie ako tie, ktoré by sme si sami želali.
Mordochaj slúžil Bohu vždy a všade, nezložil ruky do lona, aktívne konal. Aj na jeho príbehu badať, že hoci odmena za správne počínanie si neprichádza hneď, Boh za ňu ručí, na dobré postoje nezabudne (Zjav 14, 13). Božie plány nebudú prekazené.
Použitím viacerých prameňov:
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
