Výklad z biblickej hodiny pre dospelých, Bratislava, Legionárska 6
cyklus: Ťažké a provokatívne Ježišove výroky
Matúš 7, 1 – 5: „Nesúďte, aby ste neboli súdení; lebo akým súdom súdite vy, takým budete súdení, a akou mierou meriate vy, takou bude vám namerané. Prečo bratovi vidíš v oku smietku, a vo vlastnom oku nebadáš brvno? Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka, – keď ty sám máš v oku brvno? Pokrytec, vytiahni najprv brvno z vlastného oka, a potom budeš jasne vidieť, aby si mohol vybrať smietku z oka svojho brata.“
- Proti čomu Ježišove slová sú zamerané a proti čomu nie?
Nie sú zamerané proti súdnemu systému spoločnosti. Neodsudzujú štúdium práva, ani snahu stať sa sudcom či advokátom. Zákony aj nezávislé súdy potrebujeme. Pomáhajú udržovať v spoločnosti poriadok a riešiť problémy a napätia vo vzťahoch medzi ľuďmi a organizáciami.
Vo výkladových poznámkach ku Kralickej Biblii sa výstižne uvádza, že Ježišove slová nie sú zamerané proti súdom zriadeným vo svete i v cirkvi. Bez nich by to na svete bolo omnoho ťažšie. Kralickí zdôrazňujú, že Pán je proti nezriadenému súdu, ktorý pochádza nie z povinnosti, ale z všetečnosti a nenávisti. Nie pre napravenie blížneho, ale k jeho hanobeniu. Podčiarknuté a zhrnuté: inštitúcia súdu ÁNO, avšak súdenie z všetečnosti a nenávisti rozhodne NIE.
- Ohováranie ako najčastejší prejav súdenia
Najčastejším prejavom súdenia je ohováranie. Predsudky voči ľuďom a ich očierňovanie. K ohováraniu paradoxne často dochádza medzi ľuďmi, ktorí sú presvedčení, že oni nikoho neohovárajú (my nie, to tí druhí). K ohováraniu nezriedka vedie elegantný prechod – napr. veta: „Je to síce dobrý človek, ale je nejaký čudný…“ Odtiaľ je k ohováraniu už len krôčik.
Ohováranie škodí druhým. Oberá ich o dobré meno. Znevažuje ich. No na ohováraní je zlé aj to, že sa nedá zobrať späť. Vyslovené či napísané, si žije svojím zhubným životom. Jeden brat farár vravieval, že s ohováraním je to ako vyjsť na kostolnú vežu a rozpárať tam perinu. Človek potom môže zísť dolu a zbierať rozptýlené perie a snažiť sa ním perinu opäť naplniť. No už sa to nepodarí.
- Pán Ježiš v Mt 7, 1nn hovorí o tom, ako sa k sebe máme navzájom správať, keď niekto zhreší
Ježiš vraví: Nesadaj si do sudcovského kresla. Zostúp z vyvýšeného miesta, z ktorého posudzuješ a odsudzuješ všetko a všetkých. V tomto kresle má sedieť Boh. Neprivlastňujme si Jeho miesto. My nevieme čítať myšlienky druhého, ani nazrieť do jeho najhlbšieho vnútra. Hrať sa na sudcu znamená pliesť sa Bohu do „remesla“ a predbiehať posledný súd.
To neznamená, že nám Pán Ježiš káže prehliadať nedostatky – to, čo je nesprávne a falošné či zakazuje konštruktívnu kritiku. Veď Ježiš mal nekompromisnú mienku o pokrytcoch. Drsne tvrdí, že niektorí ľudia žijú ako svine a psy (Mt 7, 6) a máme byť na pozore pred falošnými prorokmi (Mt 7, 15), nenaletieť na hoci čo.
Pán Ježiš upozorňuje: Nebudeme súdení, ak súd prenecháme Bohu. To môžeme už teraz. Môžeme nechať Ježiša, aby kraľoval nad našimi myšlienkami, slovami a skutkami.
- Sami potrebujeme veľa milosrdenstva
K ľuďom máme pristupovať ako tí, ktorí sami potrebujú mnoho milosrdenstva. Slová: „Akým súdom súdite vy, takým budete súdení, a akou mierou meriate vy, takou bude vám namerané“ nie sú vyhrážaním sa, ani zastrašovaním. Pomáhajú nám vnímať, že my sami sme medzi odsúdenými. Chceme byť súdení takým súdom, akým my súdime iných? Ak som si v pamäti uložil chyby ďalších ľudí, Boh si bude pamätať tie moje. Pán Ježiš nás volá, aby sme pri zaobchádzaní s nedostatkami druhých brali do úvahy fakt, že sami potrebujeme veľa milosrdenstva. Jedine Boh má plnú pravdu.
- Neštandardná smietka
Pravdepodobne poznáme pocit, keď nám do oka vletela malá muška (možno pri jazde na bicykli) či zrnko prachu. Muška, riasa alebo prach v oku majú spoločné to, že sú cudzorodým prvkom, ktorý dráždi náš zrak. Spôsobuje bolesť a nepríjemné rezanie. Vyrušuje nás. Pokiaľ sme normálni, tak sa nestane, že by sme s cudzím telesom v oku boli spokojní a nesnažili sa ho vybrať alebo nevyhľadali pomoc. Práve v tomto ohľade je Ježišovo podobenstvo o smietke v oku čudné. Presnejšie, čudné je, ako mu rozumieme, ako si ho vysvetľujeme.
Bežne totiž nie je možné, žeby mal niekto triesku či íver v oku a nevedel to. Ježiš vyrastal v Jozefovej tesárskej dielni, kde piliny len tak lietali. Z vlastnej skúsenosti poznal, ako dráždi, ako reže pilina v oku. No smietka z evanjelia je akási neštandardná. – Nedráždi oko, človeka, ktorému padla do zrakového orgánu, ale netypicky dráždi oko toho, kto ju vidí. Ak nám to pri čítaní Biblie zatiaľ nenapadlo, bude to možno tým, akými očami si čítame Bibliu. Nie je vylúčené, že vo viere sa dívame inými očami, ako tými, ktorými sa rozhliadame po svete – po obyčajných – nenáboženských záležitostiach. Zrejme sa nám nedarí – alebo – a to by bolo horšie – nechce sa nám spojiť každodenný život s vierou, prepojiť vieru so všedným životom. Preto Pán Ježiš náročky rozpráva o zvláštnej trieske, ktorá nedráždi oko, do ktorého spadla, ale oči tých, ktorí ju vidia.
- Poučenie pre nás
Čo mi najviac prekáža na druhých, to je spravidla mojou vlastnou chybou. (U nás používame výrok: „Mať maslo na hlave“. Kto má na hlave dostatok rozpusteného masla, podobá sa skôr na zmoknutú sliepku, ako na dôveryhodného kárateľa zlých mravov. Neuveria mu, keď bude iných posudzovať). Vždy, keď naša kritika nemá za cieľ pomôcť druhému, ale uraziť a zosmiešniť ho, vždy, keď hladíme do očú druhého s nepriateľstvom a bez lásky, uvidíme v „zrkadle“ očí blížneho sami seba. Uvidíme vlastnú zatrpknutosť, svoje nedokonalosti, nie jednu, ale tisíce smietok. Veď na druhých nám nezriedka prekáža práve to, čo by nám malo prekážať predovšetkým na nás samých. To je osobitosť smietky, o ktorej vraví Ježiš. Vlastné brvno nevidíme, ale smietky – piliny v očiach iných áno.
- Čo je brvnom?
Je to moje ego? Moje ideály o sebe samom – akým by som mal byť? (Ideálny manžel, zamestnanec, otec, farár…) Bengt Pleijel píše: Predstavy o ideálnosti sú neraz sprevádzané požiadavkami, pod ktorými klesám, no ony ma ťažia, spôsobujú, že nevládzem žiť sám so sebou. Mám výčitky svedomia a pocit, že som zlyhal. Nakoniec sa ma zmocnia myšlienky, že som neschopný a že sa nikam nehodím. Opovrhujem sebou samým. To môže spôsobiť, že odsudzujem každého, kto sa nezhoduje s mojím ideálom. Pozerám sa naňho zvrchu a opovrhujem tými, ktorým sa niečo nepodarilo. Nemám pochopenie pre ľudí, ktorí sa na mňa možno až priveľmi podobajú. Pán Ježiš hovorí: „Vytiahni brvno z vlastného oka“.
Predstavme si tváre ľudí, ku ktorým sme značne kritickí, ktorých máme sklon odsudzovať, o ktorých si myslíme, že im to patrí. Nevidíme na nich najmä svoje vlastné chyby? Nezrkadlí sa naše brvno v „studni“ jeho oka? Nie je ľahké priznať si to. Ježiš hovorí: Na svete je vždy dosť ľudí, ktorí sa ponúknu: Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka. Tak nevraví bežný kritik. Kto vyťahuje z očí unikátne smietky, ktoré nebolia, ten sa snaží, aby to vyzeralo bohumilo, hoci by tomu, ktorému „slúži“, najradšej vyškriabal oči… V tom je oná rana pod pás. Sme pri tom, čo Ježiš kritizuje.
- Netvár sa, že pomáhaš, keď si s druhým vybavuješ účty
Kristus nevraví, že si nemáme všímať nedostatky druhých, že nemáme blížnym pomáhať zbavovať sa chýb. To smieme a máme robiť. Avšak nie pod falošnými zámienkami, nie ako tí, ktorí majú monopol na pravdu, ale ako omilostení hriešnici, ako Ježišovi služobníci, ktorí vedia: my sami nie sme lepší, nie sme sudcovia, inkvizícia. Sme rovnako hriešne deti jedného nebeského Otca, ktorý nám v Kristovi dáva svoju milosť.
Ježove slová teda nie sú o prehliadaní nedostatkov, ani o zákaze zdravej kritickosti. Stavajú zákaz, netváriť sa, že konáme obetavú službu blížnym, no v skutočnosti nám ide o vybavovanie si účtov s nimi. Ježiš nezakazuje vzájomne sa v láske – v Kristovom duchu napomínať a karhať, ale varuje pred tým, aby sme plytvali silami vyberaním smietok z cudzích očí – z očí, ktoré vidia lepšie než naše.
A pritom, koľko je očí, ktoré pálčivo bolia a režú, koľko je očí, ktoré volajú o pomoc. Koľko je očí plačúcich a smútiacich. Očí, ktoré čakajú na našu všímavosť, vnímavosť i odvahu i silu.
Ak ten, komu sa do oka dostala malá smietka potrebuje pomoc, aby sa jej zbavil, o čo viac potrebuje pomoc niekto, komu treba z oka vybrať brvno. Potrebuje Pána Ježiša, Baránka Božieho, ktorý sníma hriech sveta. Pokiaľ mám však sám brvno oku, nemôžem robiť nič. Až keď sa zverím do rúk Pána Ježiša, ktorý brvno z môjho oka odstráni, uvidím jasne. Budem môcť napomínať brata ako ten, kto sám potrebuje Božie milosrdenstvo. Budem mu môcť ukázať Toho, ktorý môže odpustiť a uzdraviť a narovnať. Budem sa na blížneho pozerať Ježišovou nežnosťou a zaobchádzať s ním s Ježišovou zhovievavosťou. Potom môj brat možno v mojom oku uvidí niečo iné – dve brvná. Spozná, že som závislý od Ježišovho kríža a dovolí mi, aby som mu pomohol. Amen.
Použitím myšlienok teológov: Jiří Mrázek, Daniel Ženatý, Bengt Pleijel, O. Stehlík:
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
