Kázeň z evanjelických Služieb Božích v Bratislave (NK/Lamač)
Modlitba: Dobrotivý Bože, povzbudzuješ nás,
aby sme sa k Tebe obracali so všetkým, čo nám leží na srdci.
Keď sa nám vodí zle, myslíme na Teba často a prosíme o pomoc.
V dobrých časoch ľahko zabúdame poďakovať sa Ti za všetko.
A občas nás prepadnú pochybnosti, či naozaj počuješ,
či berieš vážne, čo Ti hovoríme, či sa nechávaš pohnúť našimi modlitbami.
Bože, nepohŕdaj nami pre našu slabú vieru
a naše unariekané modlenie.
Chráň nás pred tým, aby sme pred Tebou zamĺkli.
Poznáš naše myšlienky, vieš, čo potrebujeme. Zmiluj sa nad nami. Amen.
(Sylvia Bukowski)
2. Mojžišova 20, 7: „Nebudeš brať meno Hospodina, svojho Boha, nadarmo; lebo Hospodin nenechá bez trestu toho, kto Jeho meno zneužije!“
Matúš 6, 33: „Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané.“
Dnešná 5. nedeľa po Veľkej noci nás svojím názvom Rogate vyzýva: Proste – Modlite sa. Tým nie je mienené: vykonajte či odbavte si nejakú zbožnú povinnosť. Veď modlitba nie je spôsob, ktorým korumpujeme Boha kupovaním si Božej priazne či účinnej poistky. Keby sme o modlitbe takto zmýšľali, naše modlitby by sa nelíšili od praktík pohanov, ktorí sa utiekali k mŕtvym božstvám. V rozličných náboženstvách slúži modlitba často práve ako poistka na získanie si Božej ochrany, priazne, na presadenie vlastných cieľov (čítaj: List Jakuba 4, 3).
No Pán Ježiš Kristus nás učil chápať modlitbu a modliť sa inak: nie prehovárať Boha, vyvíjať na Neho nátlak, všeličo Mu nasľubovať, len, aby nám čím prv pomohol.
Od Pána Ježiša sa učíme v modlitbe hľadať spôsob, ako čo najlepšie Bohu porozumieť, prijať od Neho silu kráčať tou cestou, ktorou nás On chce viesť, nájsť naplniť Božiu vôľu. „Pane, nech sa stane nie ako ja chcem, ale ako Ty; buď´ vôľa Tvoja!“ (Matúš 26, 39b a 42b) – To je základný postoj srdca modliaceho sa kresťana.
Ježiš povedal: Vy sa modlite: „Otče náš“ (Matúš 6, 9). Čiže obracajte sa v modlitbe k Bohu s vedomím, že ste milované deti nebeského Otca. Právo oslovovať Stvoriteľa a Pána neba i zeme „Otče náš“ je ako keby nám Boh daroval vizitku a s ňou výsadu: smieš ku mne kedykoľvek prísť, vždy sa na mňa obrátiť s dôverou, prinášať predo mňa všetky svoje radosti aj bolesti, túžby i obavy, vďačnosť, ale aj chyby, pády, hriechy.
Rogate (Proste – Modlite sa) nie je príkaz vykonať, odbaviť si náboženskú povinnosť, ale dobrá správa: Smieme sa modliť. Máme vizitku od Najvyššieho. To je ohromné privilégium. Zároveň aj záväzok používať ho, nie zneužívať, nebrať meno Hospodina svojho Boha nadarmo.
Kedy sa deje, že berieme Božie meno nadarmo, že ho zneužívame? Čoho sa máme varovať?
Božie meno berieme nadarmo, keď našim modlitbám chýba úprimnosť, pravdivosť, keď v nich čosi len predstierame, keď modlitbou chceme zapôsobiť, urobiť dojem. Modliť sa úprimne a pravdivo je prvé pravidlo modlitby. Božie meno zneužívame, keď sú pohnútky našich modlitieb sebecké, keď sa nám hlavným cieľom modlitby stane uspokojenie seba, keď sa snažíme prispôsobiť si Boha našim záujmom a osobným výhodám. Alebo keď my – ľudia svoje myšlienky vydávame za Božiu vôľu. Nacisti – esesáci mali na prackách opaskov nápis: Gott mit uns (Boh s nami). Boh Biblie však s nimi nebol. Iné príklady zneužívania Božieho mena: otrokárstvo; upaľovanie čarodejníc v mene Boha, používanie Božieho mena v predvolebnej kampani…
Pán Ježiš povedal: „Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko (ostatné) vám bude pridané“ (Matúš 6, 33). Kristus prišiel s programom obnovy ľudského vnútra, duchovnej obnovy, a predsa my s Ním spájame neraz čosi celkom iné. Stačilo by sa pozrieť na to, za čo sa modlíme a analyzovať to. Zistili by sme, ako často je Kristus spájaný úzko s hmotnými záujmami a ako málo sa dostáva na Jeho duchovné požiadavky.
Mnohokrát sa podobáme deťom, ktoré na Vianoce túžia po hmotných daroch – tak aj my od Krista očakávame, že nás bude obsýpať hmotnými darmi či slúžiť našim osobným požiadavkám. Nie, že by sme sa nemali modliť aj za naše osobné potreby, za Božiu pomoc v životných ťažkostiach. Ježišom sme nabádaní prosiť aj o hmotné veci (chlieb náš každodenný daj nám dnes). Avšak ako v Otčenáši sú na začiatku prosby: Posväť sa meno Tvoje, príď kráľovstvo Tvoje, buď vôľa Tvoja, tak aj nám treba na prvom mieste prosiť o duchovné obživenie, znovuzrodenie, najprv máme hľadať Božie kráľovstvo a dôverovať, že to ďalšie potrebné nám Pán Boh pridá. Tragédiou je, keď sa to deje naopak. Z toho vzniká veľa trápenia. Mnohé utrpenie by sa vyriešilo, keby sme na prvom mieste hľadali Božie kráľovstvo.
V našej cirkvi už roky vychádza pomôcka pre denné čítanie Biblie Tesnou bránou. V jej úvode možno nájsť aj námety na denné modlitby, vďaky a prosby. Je to poučný a užitočný zoznam, pomáhajúci nám nezaoberať sa v modlitbách iba samými sebou, ale zúčastňovať sa na Božej ceste s naším cirkevným zborom, cirkvou národom a svetom. Napr. modliť sa o vernosť v službe tých, ktorí zvestujú a vyučujú Božie slovo, za kresťanskú misiu, za kresťanskú prácu s mládežou v školách i mimo nich, za ľudí bez práce, chorých, osamelých, rozlične postihnutých, za ľudí vo vedúcich v cirkvi aj štáte, za trpiacich pre Krista, obete útlaku a násilia.
To všetko – a mnoho iného smieme predkladať nášmu Bohu. Samozrejme Božie meno by sme brali nadarmo, keby sa nám modlitba stala výhovorkou pre to, čo môžeme a máme urobiť sami.
O týždeň – v druhú májovú nedeľu bude Deň matiek. Osobitý čas s vďakou myslieť na naše mamy, krstné a staré mamy. Mnohí sme sa prvé kroky v modlitebnom živote naučili práve od nich. Podobne, ako telesnej chôdzi sa neučíme iba pre detstvo, ale aby sme ju celý život používali, aj v „kráčaní v modlitebnom živote“ máme napredovať. K zneužívaniu Božieho mena patrí totiž aj to, keď Ho nepoužívame vôbec, keď sa nemodlíme, sme k Pánu Bohu ľahostajní.
Pane, ďakujeme, že si nám daroval výsadu modliť sa k Tebe. Prosíme, nech v modlitbách nie sme sebeckí, ale hľadáme spôsob, ako Ti čo najlepšie porozumieť a kráčať cestou, ktorou nás Ty chceš viesť – napĺňať Tvoju vôľu. Amen.
S použitím viacerých prameňov:
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
