Slovo k spovedi a Večeri Pánovej (VP) 7. 5. 2024, 18.00 hod
Vyznávali sme Vieru všeobecnú kresťanskú (VVK). Je stručným zhrnutím posolstva Biblie a hovorí aj o hriechu. Dôležité je, že tak robí v súvise s odpustením. Teda v Ježišovom duchu lásky, ktorou Ježiš miluje aj tých, ktorí sa previnili. Pán Ježiš sa nedištancoval, ale prinášal blízkosť. Prejavoval milosrdenstvo a odpustenie.
VVK hovorí o odpustení hriechov ako o prejave Ducha Svätého, ktorý nám opäť vdychuje život. To nie je naivita, ale realita. Skutočnosť, ktorá vie, že bez odpustenia hriechov sa nikto z nás nezaobíde. „Ak hovoríme, že nemáme hriechu, sami seba klameme, a nieto v nás pravdy“ (1. Jánov 1, 8). Odpustenie teda nie je vecou naivného (zidealizovaného), ale pravdivého pohľadu na život.
Odpustenie je kľúčové v akomkoľvek spoločenstve – v manželstve, pri výchove detí, v cirkvi. Ak človek vstupuje do nejakého spoločenstva a nevie, že sa tam bude nutné učiť odpúšťať a aj jemu bude treba mnohé odpustiť, zažije veľa sklamaní. Biblia takémuto sklamaniu predchádza tým, že hovorí otvorene o tom, že nikto nie je bez hriechu a vyzdvihuje odpustenie ako zdroj obnovy života, ako to, čo nám umožňuje znovu sa nadýchnuť. Odpustenie hriechov (ospravedlnenie hriešnika) je pre kresťanskú vieru čosi úplne základné. Martin Luther napísal, že „od tohto článku nemožno ustúpiť, ani keby spadlo nebo a zem, a nič by nezostalo.“ Znie to radikálne, ultimatívne, no je fakt, že bez odpustenia nemožno žiť. Božie slovo nás pred VP povzbudzuje: „Odpúšťajte si, … ako aj Pán odpustil vám, tak aj vy.“ (Kolosenským 3, 13). Amen.
S použitím myšlienok Zvonimíra Šorma:
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
