Kázeň z evanjelických Služieb Božích v Bratislave (NK)
Ján 5, 33b: „… vydal svedectvo pravde.“
Milí bratia a milé sestry!
Za nami je prvý z troch turnusov detského denného tábora. Téma úvodného turnusu znela Veľká premena. S deťmi sme si hovorili, ako Pán Boh premenil život pokladníka etiópskej kráľovnej, ako zmenil život Saula, ktorý kresťanom najprv ubližoval, no neskôr sa stal apoštolom Pavlom – Božím nástrojom v šírení posolstva o Kristovi. Tiež sme si vraveli, ako Boh zmenil život Mefibóšeta. Bol vnukom nebohého kráľa Saula a synom zosnulého Jonatána – následníka trónu, no nemusel skrývať sa pred pomstou novej kráľovskej dynastie, ale dostal miesto v dome kráľa Dávida a pri jeho stole. V rámci tábora sme navštívili aj Papiloniu – motýlí dom a iluzórium na Ventúrskej ul. Tam sme videli, ako sa z kukly vyvinie motýľ a ako sa v rozlične zakrivených zrkadlách naše telo zmenší či predĺži – premení sa. Ďakujeme Bohu za požehnaný čas pre vyše 30 detí aj 11 vedúcich.
To zásadné je, že Pán Boh chce k dobrému premeniť aj naše srdce. On zmenil i vnútro Cyrila a Metoda, ktorí našim predkom priniesli slovo Božie v zrozumiteľnom jazyku.
Pán Boh zmenil aj zmýšľanie Majstra Jána Husa, ktorý bol 6. júla 1415 upálený, pretože zostal verný Kristovi – Pánovej pravde.
Husa na súde na koncile v meste Kostnica vyzvali, aby odmietol, čo učil. On odmietol čosi iné – klamať. Nedokázal mlčať o pravde, ktorú poznal – ktorou sa mu stal Pán Ježiš Kristus. Prečo? Lebo Kristus – Jeho pravda sa stala hybnou silou života Jána Husa.
Nebolo to tak vždy. Aj Ján Hus zažil veľkú premenu. Pravdivosť, smelosť a odvaha neboli vrodenými vlastnosťami jeho charakteru. V spise „O svätokupectve“ Ján Hus s ľútosťou vyznáva svoje nesprávne – povrchné úmysly. Keď bol mladý, chcel sa stať kňazom – no nie, aby slúžil Bohu, ale, aby mal dobré bývanie, pekný odev a aby dosiahol spoločenské uznanie. Pravdaže, na túžbe mať dobré bývanie, pekne sa obliekať, ani na tom, aby si nás ľudia vážili nie je nič zlého, ak sa nestanú tým hlavným, určujúcim v našom živote. U Husa to tak bolo. Píše: „Tú zlú žiadosť som spoznal, keď som porozumel Písmu“ (svätému).“ Práve z Biblie – zo Svätého písma, ktoré svedčí o Pánovi Ježišovi sa Majster Ján naučil pravdivosti a statočnosti. Pán Ježiš oslovil Husa posolstvom Biblie. Živý, oslovujúci Kristus sa stal zdrojom Husovej pravdivosti, odvahy a statočnosti. Husovi je pravdou Ježiš Kristus, ktorý v Božej autorite o sebe povedal: „Ja som cesta i pravda i život“ (J 14, 6). Táto pravda, živý Kristus, bola silou, ktorá sa v samých koreňoch dotýkala života Jána Husa i Cyrila a Metoda. Všetci títo muži sa vo svojom živote riadili Pravdou – Kristom.
Mnohí ľudia nevnímajú, že aj mlčanie môže byť klamstvom. Je nesprávne ak nám je ľahostajné, že nepravda sa šíri viac ako pravda. Mnohému zlu v minulosti i súčasnosti je na príčine nie len konanie zlých ľudí, ale aj mlčanie – nekonanie nás, ktorí sme krstom povolaní nasledovať Pána Ježiša Krista.
Zamlčať pravdu, nepostaviť sa za dobro, hanbiť sa za Krista, je previnením. Hus sa nedokázal prizerať, aby sa nepravda šírila viac ako pravda. V Jeho živote sa naplnili slová, ktoré sú napísané (J 5, 33b) o Jánovi Krstiteľovi: „Vydal svedectvo pravde.“ Hus nemá hrob, lebo keď ho upálili, jeho popol vysypali do rieky Rýn. Ak by hrob mal, veta: „Vydal svedectvo pravde“ by bola výstižným nápisom na ňom.
Majster Ján Hus vydal svedectvo pravde. Ohlasoval ju nahlas, verejne, slovom i písmom, hoci ho to stálo mnoho obetí a napokon aj život. Hus, ako to sám napísal, vedel: „Pravda sa naveky presadí, hoci by bola na čas porazená.“ Alebo: „Lepšie je dobre zomrieť, ako zle (v nepravde) žiť.“ Pravda nad všetkým víťazí.
Máme odvahu nasledovať Cyrila a Metoda, Majstra Jána Husa? – Odvahu pracovať a žiť v ich duchu? Veď pripomínať si ich odkaz, oslavovať ich dielo neznamená, že sa budeme o tom iba rozprávať, ale že sa odvážime toto dielo prijať ako vzor pre svoj vlastný život, pre svoje zmýšľanie, hovorenie i počínanie. Dielo Cyrila a Metoda aj Jána Husa nechce byť nami oslavované, ale prijímané a nasledované.
V tomto ohľade spoznávame svoje zlyhania. Neraz sme nestatoční, opatrnícki, ba vypočítaví. Hus sa neriadil vypočítavosťou, ale charakterom a zásadovosťou, vernosťou Božiemu slovu.
Ak nechceme, aby naša úcta a obdiv k svedkom a hrdinom viery, ktorých si pripomíname, zostali iba rečami, potrebujeme počúvať ich odkaz. Ján Hus ho formuloval takto: „Verný kresťan! Hľadaj pravdu, počuj pravdu, uč sa pravde, miluj pravdu, hovor pravdu, drž pravdu, bráň pravdu až do smrti; lebo pravda ťa vyslobodí od hriechu, od diabla, od smrti duše a konečne od smrti večnej“. – Pravda, ktorou je Ježiš Kristus.
To, čo hýbe naším srdcom, bude určovať aj naše zmýšľanie a konanie. Bez viery v Krista a poslušnosti Jemu, ktorého spoznávame z Biblie, nedôjde k potrebnej zmene k lepšiemu pri nás samých, v cirkvi, ani v našom národe a krajine. Pamiatka slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda i mučeníka Majstra Jána Husa nám pripomína, že od jednotlivcov, ktorí boli verní Pravde (Kristovi), môže prísť zmena i do väčšieho celku – do národa.
Keď v armáde zaznie povel k obratu (vpravo bok, vľavo bok, čelom vzad…), vykoná ho každý vojak sám za seba. Tak je potom správne obrátená i celá armáda. Od jednotlivca obracajúceho sa k Pravde, môže byť vykonaný obrat – zmena k lepšiemu v cirkvi, v národe. Keď nám bude záležať na obrátení – smerovaní k Pravde – na vydávaní svedectva Pravde, o ostatné sa Pán Boh postará (čítaj: Matúš 6, 33).
Pán Ježiš nás volá k životu v Pravde – k životu s Ním. Pozýva nás k nemu aj cez svedectvo Cyrila a Metoda i Jána Husa, ktorí – podobne ako kedysi Ján Krstiteľ – vydali svedectvo pravde. Dnes, keď počujeme ich hlas – ich odkaz – otvorme mu srdcia, nezatvrdzujeme si ich. Amen.
S použitím viacerých prameňov:
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
