Kázeň z evanjelických Služieb Božích v Bratislave (NK)
Modlitba: Bože, daruj nám milosť stávať sa takými, akými nás Ty chceš mať. Prosíme, nech v nás tom posilní aj dnešná zvesť Božieho slova. Amen.
Matúš 7, 21 – 23: „Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do kráľovstva nebeského, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca nebeského. Mnohí mi povedia v onen deň: Pane, Pane, či sme neprorokovali v Tvojom mene, a či sme nevyháňali démonov v Tvojom mene a či sme nerobili mnohé divy v Tvojom mene? A vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa, páchatelia neprávosti!“
Milí bratia a milé sestry!
Pred školákmi sú 2 mesiace prázdnin. Je to skvelý pocit. Prázdninám predchádza vysvedčenie. Ježiša nielenže volali Učiteľ, On Ním vskutku bol a rozdával vysvedčenie. Prídeme k tomu, no pred tým dovoľte jeden príbeh.
Cez 2. svetovú vojnu v oblasti Tichého oceánu pristávali (americké) vojnové lietadlá na malých, temer neznámych ostrovoch. Domorodí obyvatelia ostrovov videli lietadlá prvý raz. Videli ako človek v zelených šatách hovoril so škatuľkou, z ktorej trčal dlhý prút. Potom zavolal k sebe zopár ďalších ľudí. Tí niesli zvláštne predmety, ktorými mohli namieriť na zviera, urobiť ranu a blesk. Títo sa rozostavili na pobreží, začali mávať a z neba sa zjavil veľký kovový vták. Pristál na pobreží, jeho brucho sa otvorilo a ľudia z neho povynášali mnoho debien, v ktorých boli zaujímavé veci, darčeky a dobroty.
Keď sa vojna skončila a ľudia v zelených šatách odišli z ostrova, na ktorom, mali potravinovú základňu, domorodci premýšľali, ako to spraviť, aby zase priletel veľký kovový vták a priniesol im ďalšie dobroty a darčeky. Urobili toto: namiesto uniforiem si obliekli šaty z lián, namiesto slúchadiel si na hlavu nasadili škrupiny z kokosových orechov a vyrobili si drevenú vysielačku s anténou a okrúhlymi gombíkmi. Potom sa postavili na pobrežie a mávali, mávali, tešili sa na bohatú návštevu z neba. No… nefungovalo to. Bolo to iba akože. Hrali sa na to, čo robili vojaci, ale nefungovalo to.
Školáci dostanú alebo už dostali vysvedčenie. Z Biblie sme počuli o ľuďoch, ktorí „dostali vysvedčenie“ od Ježiša. Nebolo dobré. Ježiš ich prísne napomenul, lebo sa správali podobne ako domorodci. Mysleli si, že stačí opakovať všetko po Ježišovi: tváriť sa, že konajú to, čo On, stačí sa odvolávať na Ježišovo meno.
Nestačí! Keď dvaja robia navonok rovnakú vec, nemusí to byť to isté. Napríklad keď dvaja učia cudzí jazyk, na vysvedčení majú podobné známky. Podstatnejšie ako známka však je, či sa budú vedieť dorozumieť, keď sa zhovárajú s cudzincom.
Alebo na záver vyučovania sa pomodlia dvaja žiaci. Jeden poďakuje Bohu. Inému z úst tiež vychádzajú náboženské slová, no v skutočnosti je už mysľou na obede; síce hovorí o Ježišovi, ale myslí na seba.
Ani pri tom, čo sme sa ako žiaci v Božej škole počas končiaceho šk. roku učili, nejde len o „odrecitovanie“ vieroučných právd. Nejde o to, „vyrobiť“ zdanie nábožnosti. To nefunguje. Ide o to, aby naša viera bola vecou srdca – aby sme sa stali Pánu Bohu zo srdca poslušnými (por. R 6, 17b).
Ježišovi nešlo o vytváranie zdania nábožnosti, o hovorenie: „Pane, Pane“, ale o to, aby zo srdca konal podľa vôle nebeského Otca. Už ako 12-ročný povedal: „Musím byť vo veciach svojho Otca“ (L 2, 49). Na kríži zomieral so slovami: „Otče, do Tvojich rúk porúčam svojho ducha“ (L 24, 46). Ježiš bol od počiatku až do konca spojený s nebeským Otcom. Vo vzťahu k Bohu nemal „dovolenku“, prázdniny.
Začínajú sa prázdniny. Spája sa nimi i veľa ciest. Ide o to, aby sme spolu, mladí i dospelí, neboli kresťanmi iba akože, ale kráčali sme cestou Pána Ježiša Krista.
Počas prázdnin, dovoleniek je dovolené dlhšie si pospať, odpočinúť si od povinností; nie však od Boha, viery v Neho. Prežívajme prázdniny s Bohom. Tak ako Ježiš, ani my si neberme dovolenku od Boha, od viery, lásky a poslušnosti v Neho.
Čo znamená nemať ani počas prázdnin prázdniny od Boha?
- Denne ďakovať Bohu za zdravie, za to, že nás chráni, má rád a vedie nás;
- nezabúdať na kamarátov a na tých, ktorí vás vedú. Pošlite im pozdrav, správu, nech vedia, že na nich myslíte;
- pomáhať rodičom. Cez prázdniny máte viacej času, nech vaši rodičia vidia, že ich nepovažujete iba za „sponzorov“ vašich plánov;
- nezabúdať na Boží deň, na služby Božie. Nech sme kdekoľvek, nezabúdajme na Boží deň.
Je dobré prežívať voľný čas v spoločenstve kresťanov. Pozývajú nás k tomu tábory pre deti, mladých, aj podujatia pre dospelých. Nech je i náš čas prázdninových a dovolenkových ciest spätý s Ježišom, ktorý hovorí: „Ja som cesta“ (J 14, 6).
Svojím počínaním nám Ježiš ukázal ako máme aj my žiť. Pred Bohom neplatí akože viera, ale to, čo vraví Ježiš: „Ja som cesta.“ „Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa“.
Môže sa zdať, že dnes má každý svoju pravdu. Verme však slovám Pána Ježiša! Ako nejestvuje slovenská fyzika, poľská chémia či česká matematika, ale jedna fyzika, chémia i matematika pre všetky národy, tak nemôže existovať viac pravých náboženstiev. Náboženstvo je buď skutočnou cestou k Bohu, alebo iba zdaním nábožnosti (2Tim 3, 5).
Tým, ktorí vytvárajú falošné zdanie, patrí od Ježiša zlé vysvedčenie; napomenutie: „Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa!“ (Mt 7, 23) Ako fyzikálne, chemické či matematické princípy platia rovnako pre všetky národy, tak pre celý svet je pravou cestou k Bohu Ježiš Kristus. On – za nás ukrižovaný a pre nás zmŕtvychvstalý. Nebojme sa po tejto ceste kráčať.
Neurobme si prázdniny od dôverovania a poslušnosti Kristovi ani počas obdobia voľna. Veď ani Pán Ježiš si od lásky k nám nikdy neberie voľno. Nemá nás rád iba akože. Obetoval sa pre nás. Kríž je potvrdením, že nás skutočne miluje. Nebolo to tak, že Ježiš iba chvíľu, iba „akože“ visel na kríži, potom z neho zišiel, osprchoval sa a „predstavenie“ sa skončilo. Nie, On skutočne trpel a skutočne zomrel pre teba i pre mňa. A to je dôvod, aby sme Ho mali radi, dôverovali Mu a poslúchali Ho. Milujeme Ho, lebo On nás mal rád ako prvý (por. 1J 4, 19; R 5, 6 – 8). To je dôvod, ani cez prázdniny si od lásky, viery a poslušnosti k Pánovi Ježišovi nedať pauzu. On chce byť s nami, aj my zostaňme v Jeho blízkosti.
Krásne prázdniny v Ježišovej blízkosti! Amen.
Použitím viacerých prameňov:
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
