Kázeň z evanjelických večerných Služieb Božích v Bratislave (NK)
2. Kronická 26, 3 – 21a: „3 Uzzija mal šestnásť rokov, keď sa stal kráľom, a päťdesiatdva rokov kraľoval v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Jecholjá z Jeruzalema. 4 Robil, čo je správne v očiach Hospodinových, všetko tak, ako robil jeho otec Amacja. 5 Ochotne hľadal Boha za čias Zecharju, ktorý ho učil bázni Božej. Kým hľadal Hospodina, Boh mu prial úspech. 6 Keď vyšiel bojovať proti Filištíncom, zbúral hradby Gatu, Jabny, Ašdódu a vybudoval mestá na území Ašdódu a medzi Filištíncami. 7 Boh mu pomáhal proti Filištíncom i Arabom, ktorí bývali v Gúr-Baale, a proti Meúncom. 8 Ammónci odvádzali Uzzijovi poplatok a povesť o ňom prenikla až po hranice Egypta, lebo mimoriadne rozvinul svoju moc. 9 Uzzija vystaval veže v Jeruzaleme na Rožnej a Údolnej bráne a opevnil ich. 10 Vystaval i veže na púšti a vykopal mnoho cisterien, lebo mal veľa stáda na Nížine a na Rovine, oráčov a vinárov v pohorí a v sadoch, pretože mal rád pôdu. 11 Uzzija mal i vojsko z bojovníkov, ktoré tiahlo v čatách do boja v počte, ako bolo sčítané pisárom Jeíélom a úradníkom Maasejom pod velením Chananju, muža z kráľovských hodnostárov. 12 Celkový počet rodinných predákov, udatných bojovníkov, bol dvetisícšesťsto. 13 Pod ich velením stála vojenská moc tristosedemtisíc bojovníkov, ktorí mali bojovou silou pomáhať kráľovi proti nepriateľom. 14 Celé vojsko vystrojil Uzzija štítmi, kopijami, prilbami, panciermi, lukmi a kamením do prakov. 15 V Jeruzaleme zhotovil dômyselne vymyslené vojenské zariadenia, ktoré mali byť na vežiach a nárožiach na vystreľovanie šípov a veľkých kameňov. Povesť o ňom prenikla ďaleko, lebo sa mu dostalo predivnej pomoci, kým nezmocnel. 16 Ale keď zmocnel, spyšnelo mu srdce k záhube. Previnil sa proti Hospodinovi, svojmu Bohu, keď vošiel do chrámu Hospodinovho kadiť na kadidlovom oltári. 17 Za ním vošiel kňaz Azarja a s ním osemdesiat kňazov Hospodinových, udatných mužov. 18 Postavili sa proti kráľovi Uzzijovi a povedali mu: Uzzija, nepatrí sa tebe kadiť Hospodinovi, ale kňazom, synom Áronovým, ktorí sú posvätení na kadenie. Vyjdi zo svätyne, lebo si sa previnil a nebude ti to ku cti od Hospodina, Boha. 19 Nato sa Uzzija rozhneval; v ruke mal kadidelnicu. Rozhneval sa na kňazov, keď stál pred nimi v dome Hospodinovom pri kadidlovom oltári, a objavilo sa mu na čele malomocenstvo. 20 Keď sa obrátil hlavný kňaz Azarja a ostatní kňazi, tu zrazu bol malomocný na čele. Chytro ho odtiaľ vyhnali, ba i sám sa náhlil vyjsť, lebo ho ranil Hospodin. 21 Tak bol kráľ Uzzija malomocný až do svojej smrti; býval v osobitnom dome, pretože bol vylúčený z domu Hospodinovho.“
Milí bratia a milé sestry!
Pýcha a pokánie – tak znie téma uplynulej 11. nedele po Svätej Trojici.
Biblický text o júdskom kráľovi Uzzijovi, ktorý sme práve počuli, obracia poradie v spomenutej téme minulej nedele. Najprv je tu správny vzťah s Bohom, následne však pýcha vedúca ku katastrofe.
Poďme však po poriadku. Keď júdsky kráľ Amacja odpadol od Hospodina, bolo voči nemu zosnované sprisahanie. V jeho dôsledku bol tento kráľ – odpadlík usmrtený (por. 2Kron 25, 27). Za nového kráľa Júdska ustanovili jeho syna, iba 16 ročného mladíka menom Uzzija.
Nízky vek a málo skúseností sa nejavia ako dobrý predpoklad úspešnej vlády. Opak bol však pravdou. Uzzija sa stal pozoruhodne úspešným kráľom. Panovníkom, ktorý sa svojimi úspechmi zapísal do dejín. Začiatok jeho vlády sa niesol v znamení všeobecného rozkvetu.
Uzzija mal veľké úspechy v bojoch aj diplomacii, vo vojne i mieri, v plánovaní aj uskutočňovaní svojich cieľov, v staviteľstve i v zúrodňovaní pôdy a zakladaní sadov. Jeho moc siahala až do krajiny odvekých nepriateľov Izraelcov – Filištíncov. Vo viacerých ich mestách – napr. v Gate, Jabne a Ašdóde – zboril Uzzija mestské hradby. Ammónci mu boli poplatní, odvádzali mu peniaze za pokoj na ich území. Uzzijova sláva siaha až po hranice mocného Egypta.
Zo staviteľských úspechov kráľa Uzziju Biblia spomína, že vystaval veže v Jeruzaleme a opevnil mesto. Veže vystaval aj na púšti a vykopal mnoho cisterien. Jeruzalem je opevnený, hospodárstvo prekvitá, armáda je znamenito zorganizovaná. Dostáva najmodernejšiu výzbroj (v. 14). Kráľ dal jeruzalemské veže opatriť mechanizovanými prakmi – dômyselnými vojenskými zariadeniami na vystreľovanie šípov a vrhanie veľkých kameňov.
Uzzija mal i vynikajúce organizačné schopnosti. Dokázal rozdeľovať zodpovednosť a tým v plnej pohotovosti udržiavať výborne zorganizovanú armádu v počte 307 500 mužov, ktorým velilo 2600 predstavených rodov.
„Povesť o ňom prenikla ďaleko, lebo sa mu dostalo predivnej pomoci“ (v. 15). Pozdvihol úroveň poľnohospodárstva, chovu dobytka aj vinárstva. Bol vojak i hospodár v jednej osobe. Uzzijovo pôsobenie bolo zaštítené Božím požehnaním. O tomto kráľovi čítame: „Kým hľadal Hospodina, Boh mu prial úspech“ (2Kron 26, 5b). Uzzija robil v prvých rokoch svojho kraľovania Hospodinovi radosť. Blahodarný duchovný vplyv na Uzziju mal prorok Zecharja, ktorý ho učil bázni Božej. Z Písma počujeme, že Uzzija „robil, čo je správne v očiach Hospodinových … Ochotne hľadal Boha.“ (2Kron 26, 4 – 5). Vládol dlhých 52 rokov.
Kľúčovým v príbehu o Uzzijovi je nenápadné slovíčko „ale“ v 16. verši:
„Ale keď zmocnel, spyšnelo mu srdce k záhube.“ Ono „ale“ znamená obrat k pádu. Na Uzzijovi sa dosvedčuje pravdivosť skúsenosti, že moc, sláva a úspech sú spojené s veľkým rizikom. Pozbavujú človeka múdrosti a rozvahy.
Nikdy nie sme takí blízki pádu, ako vo chvíľach najväčších úspechov. Tieto, ak si neuvedomíme, aký podiel má na nich (našich úspechoch) Pán Boh, nie sú o nič lepšie ako neúspechy.
Uzzija sa stal pyšným na svoje úspechy. Je dôvod domnievať sa, že jeho pýcha pramenila z nedostatku vďačnosti. V jeho príbehu nenachádzame jedinú zmienku o tom, že by kráľ Uzzija niekedy vyjadril Bohu uznanie za úžasné dary, ktorými ho Pán Boh zahrnul. Naše úspechy sa len sotva dajú porovnať s tými, ktoré dosiahol kráľ Uzzija. Aj tak je v našom žití toľko toho, že čo smieme a máme Bohu ďakovať.
Popri nezabúdaní na vďačnosť, ďalším poučením z Uzzijovho života je nepoučiteľnosť.
Pyšný kráľ sa nepoučil z príbehu svojho otca Amacju. I ten začal dobre, avšak skončil ako odpadlík od Hospodina. Uzzijov začiatok bol viac ako sľubný, no nevďačnosť ho doviedla k pýche. Pýcha podnecuje človeka nárokovať si práva, ktoré mu nepatria. Neuspokojiť sa s úlohou zverenou od Boha.
Aj Uzzija sa cíti vo svojich úspechoch bezpečný. Zabúdanie na vďačnosť Hospodinovi a pýcha ho vedú k svojvoľnosti. Nestačí mu, že je kráľom. Osobuje si aj úrad kňaza. Prestal rešpektovať Hospodina a v chráme sám zapálil na oltári vonné kadidlo. Azarja a ďalších 80 kňazov ho napomenulo. Pripomenuli mu, aké právomoci Hospodin komu udelil.
Namiesto toho, aby Uzzija uznal svoj priestupok, vybuchol hnevom, rozzúril sa. Dôsledok? – Na čele sa mu objavilo malomocenstvo. On, ktorý sa nazdával: Som mocný, môžem, čo si zaumienim, spoznáva: Som malomocný. Uvedomil si, že Hospodin sa obrátil proti nemu a chrám čo najrýchlejšie opustil.
Smutne skončil ten, kto chcel spojiť svetskú moc s duchovnou mocou. V dejinách sa tieto pokusy neraz opakovali. Neviedli však k dobrému.
Žalostná je záverečná poznámka (v. 21): „Tak bol kráľ Uzzija malomocný až do svojej smrti; býval v osobitnom dome, pretože bol vylúčený z domu Hospodinovho.“
Z mocného kráľa sa stáva človek malomocný – zasiahnutý chorobou, ktorá ho nábožensky (kulticky) znečisťovala. Stráca možnosť byť v Hospodinovom dome, stráca možnosť spoločenstva s Božím ľudom.
Poučný, no bezútešný by bol tento biblický text bez poznania Pána Ježiša Krista. On, nás učí dobrorečiť Bohu, nepovyšovať sa, ukazuje, že nie pýcha, ale pokora majú Božie požehnanie. Veď hoci mal božskú prirodzenosť nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, „ale vzdal sa hodnosti, vzal na seba podobu služobníka, podobný sa stal ľuďom, a keď sa zjavil ako človek, ponížil sa a bol poslušný do smrti, a to až do smrti na kríži. Preto Ho aj Boh nadmieru povýšil a dal Mu meno nad každé meno, aby v Ježišovom mene pokľaklo každé koleno tých, čo sú na nebi aj na zemi, aj pod zemou, a každý jazyk aby na slávu Boha Otca vyznával, že Ježiš Kristus je Pán.“ (Filipským 2, 7 – 11). Amen.
Použitím: Kol. autorov: Výklady ke Starému zákonu II, Knihy výpravné (Jozue – Ester), vyd. Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří 1991; Josef Veselý: (in: Na každý den 1962, výklady /5. – 6. 10./ vydal Kalich, Praha 1961); Kol. autorov: Průvodce životem – Knihy letopisů (Paralipomenon), vyd. IBS a Luxpress, Praha 2000:
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
