Dobro je životaschopné

Kázeň z evanjelických večerných Služieb Božích v Bratislave (NK)

Matúš 13, 31 – 32: „Predložil im iné podobenstvo: Podobné je kráľovstvo nebeské horčičnému zrnu, ktoré vzal človek a zasial na svojom poli; je síce najmenšie medzi všetkými semenami, ale keď vyrastie, je väčšie ako zeliny, býva z neho strom, takže nebeskí vtáci prilietajú a hniezdia na jeho ratolestiach.“

Milí bratia a milé sestry!

Príbeh patrí medzi podobenstvá o nebeskom (či Božom) kráľovstve. Pán Ježiš používal podobenstvá ako formu vyučovania. V nej pomocou udalostí, činností alebo skutočností, ktoré Ježišovi poslucháči dobre poznali, im Pán priblížil duchovnú pravdu či zásadu.

Častou témou Ježišových podobenstiev bolo nebeské (Božie) kráľovstvo. Tomuto pojmu lepšie porozumieme, keď povieme Božie kraľovanie, vládnutie. Nejde totiž o kráľovstvo v pozemskom zmysle, o územie obmedzené svojimi hranicami. Nech je človek občanom ktoréhokoľvek štátu, zároveň môže patriť do Božieho kráľovstva. Vládcom v nebeskom kráľovstve je Pán Ježiš Kristus. Panuje – vládne nad všetkým, no predovšetkým chce vládnuť v ľudských srdciach, našim myšlienkam, slovám, činom, ich motívom, nášmu rozhodovaniu sa. Do Božieho kráľovstva patria všetci, ktorí slúžia Ježišovi ako najvyššej autorite – ako svojmu Pánovi a Kráľovi. Každé pozemské kráľovstvo trvá len určitý čas – aj keby išlo o stáročia. Nebeské kráľovstvo bude trvať naveky. Bude tu, aj keď sa raz skončia dejiny tohto sveta a zem sa pominie.

Toto nebeské kráľovstvo Pán Ježiš prekvapivo – až provokatívne pripodobnil k horčičnému zrnu. Hoci v absolútnom zmysle poznáme aj menšie semienka ako horčičné zrniečko, ono sa v biblickej dobe stalo príslovečným pre niečo nepatrného. Podobne ako keď my povieme, že čosi je drobné ako zrnko maku. U nás horčičná rastlinka dosahuje výšku maximálne jedného metra. Čitatelia Matúšovho evanjelia poznali aj odrodu, ktorá v Oriente dosahovala 2 – 3 metre, občas až 4 – 5 metrov. Tak či onak ide o názorný a nápadný kontrast medzi nepatrným zrniečkom a dvoj- či viac metrovou rastlinou. Ježišovi poslucháči boli zrejme zaskočení, keďže Pán hovorí o horčici (v. 33) temer ako by išlo o veľký libanonský céder, či u nás o mohutné dubisko. Prorok Ezechiel v 17, 22n píše: „Takto vraví Hospodin, Pán: Potom vezmem z vysokého cédrového vrcholca a zasadím ho; z vrcholca jeho výhonkov odlomím mládnik a zasadím ho na vysoký a vyčnievajúci vrch. Na vysokom vrchu Izraela ho zasadím, vyženie vetvy, prinesie ovocie a stane sa nádherným cédrom, i budú bývať pod ním všetky vtáky s rozličným perím, v tôni jeho vetiev budú prebývať.“ A prorok Daniel v 4, 17n píše: „Strom, ktorý si videl rásť a mocnieť, ktorého výška siahala po nebesá a bolo ho vidieť na celej zemi, ktorého lístie bolo krásne a ovocie hojné, a bol na ňom pokrm pre všetkých, strom, pod ktorým prebývala poľná zver a v jeho vetvách nebeské vtáctvo.“

Avšak horčica, či už dorástla do výšky 1, 2, alebo 5 metrov, zostávala len prerastenou krovinou. Rastlinou – aj keď kultúrnou, užitočnou, predsa len doplnkovou, nie váženou. Niektorými vlastnosťami bola až príliš podobná burine. Preto bola horčica trpená na okrajoch poľa, no roľník musel dávať pozor, aby nezaburinila celé pole, kde sa pestovalo čosi dôležitejšie.

Podobenstvom Pán Ježiš zdôrazňuje, že Božie kráľovstvo začína z najmenších pomerov. Ježišovi súčasníci sa nazdávali, že Božie kráľovstvo bude plné nádhery a že jeho kráľ bude vládnuť vojenskou mocou a víťazstvami nad nepriateľmi. Zdá sa, že aj učeníci Pána Ježiša mali podobné názory (Sk 1, 6). Domnievali sa, že Ježiš sa nechá pomazať za kráľa a oni budú ministrami v Jeho kráľovstve. Pán Ježiš naproti tomu priam provokatívne vraví, že Božie kráľovstvo je ako zasiate horčičné semienko, drobnunké, že si ho sotva všimneme. Vyvstáva otázka: Stojí to vôbec za námahu? Avšak „veriť vždy znamená veriť v zmenu…, kto verí, robí si veľké nádeje. Verí, že neseje nadarmo“ (Nico ter Linden). V tomto podobenstve ide o to, že z maličkého semienka vyrastie mohutná rastlina. Aj malé zrnko sa presadí. Kráľovstvo nebeské je na začiatku ľahko prehliadnuteľné, no prerastený ker či strom na konci je niečo celkom iné, čo však vzišlo to z malého začiatku. Pán Ježiš tým uisťuje, že aj tie malé, skromné, nepatrné začiatky okolo nás či v nás, sú nebeským kráľovstvom – hoci to ešte nie je všetko. Môžeme myslieť na krst nemluvniatok.

Božie kráľovstvo na začiatku vyzerá celkom bezbranne. Spomeňme si na:

dieťa Ježiš v betlehemských jasliach,
na dospelého Ježiša, ktorý bol taký chudobný, že na rozdiel od líšok a nebeských vtákov nemal, kde by hlavu sklonil,
na Učiteľa, ktorý si za svojich žiakov zavolal 12-tich, medzi iným aj obyčajných rybárov či neobľúbených colníkov – vyberačov poplatkov kolaborujúcich s okupačnou rímskou mocou – žiadnu elitu,
či na zbičovaného a tŕním korunovaného, opľutého, potupeného Krista na golgotskom kríži, opusteného aj svojimi učeníkmi.

Zdalo sa, že všetko, čo Ježiš konal a učil, je stratené. No Jeho smrť bola ako zasiatie horčičného zrna do zeme. No keď bol Ježiš vzkriesený z mŕtvych, zo zrna začala rásť nová rastlina. Na prvé Letnice v Neho uverilo a pokrstených bolo 3000 ľudí. Počet veriacich ďalej rástol a evanjelium sa dostalo až do Ríma, centra vtedajšieho sveta. Časom aj na naše územie. Božie kráľovstvo na počiatku vyzerá bezbranne, vydané napospas moci nepriateľov, no na konci sa ukáže, že môže samo chrániť a poskytovať útočisko. Neraz sa zdá, že to zlé má vo svete prevahu. Pán Ježiš nám týmto podobenstvom kladie otázku: Keď bez problémov veríte, že zlo sa šíri ako burina, prečo neveríte, že rovnakú životaschopnosť by mohlo mať aj dobro – t. j. nebeské kráľovstvo? Zrejme práve preto Ježiš namiesto storočného cédra pripodobňuje kráľovstvo Božie k horčici, ktorá sa niektorými svojimi vlastnosťami podobá burine. Jej semienko „je síce najmenšie medzi všetkými semenami, ale keď vyrastie, je väčšie ako zeliny, býva z neho strom, takže nebeskí vtáci prilietajú a hniezdia na jeho ratolestiach.“ Úžitková, kultúrna, dobrá a slušná rastlina prerastie každú burinu. Nebeské kráľovstvo raz naplní celý svet. To je nádejná perspektíva, v ktorej máme žiť ako občania Božieho kráľovstva a verne slúžiť svojmu Kráľovi. Amen.