Kázeň počas pôstneho modlitebného týždňa, v Bratislave (Legionárska 6)
Lukáš 22, 61 (v kontexte 56 – 62): „56 Tu ho (Petra) zbadala akási slúžka, ako sedel pri ohni, dobre si ho obzrela a povedala: I tento bol s Ním! 57 Ale on zaprel: Žena, nepoznám Ho! 58 Po chvíli uvidel ho iný a povedal: Aj ty si z nich. Peter odpovedal: Človeče, nie som! 59 Potom, asi po hodine, ktosi iný tvrdil: Naozaj i tento bol s Ním, veď je tiež Galilejec. 60 Ale Peter odpovedal: Človeče, neviem, čo vravíš. A hneď, keď ešte hovoril, zaspieval kohút. 61 Vtedy obrátil sa Pán a pozrel na Petra. I rozpomenul sa Peter na slová, ktoré mu Pán povedal: Skôr, ako kohút dnes zaspieva, tri razy ma zaprieš. 62 Vyšiel a žalostne zaplakal.“
Milí bratia a milé sestry!
Počujeme o Pánových očiach – Jeho pohľade. Áno, Pán nás vidí – je obrátený k človeku. Niekedy sa Ježiš zdal byť drsný (rozhovor s Kanaánkou). Nelichotil. Falošnosť a podvod vyvolávali iskry v Jeho pohľade. No keď stretol ľudí, ktorí zlyhali, preukazoval im ohromné milosrdenstvo, nežnosť a lásku. Pánov pohľad je zvláštny.
1) Pánov pohľad odhaľuje naše zlyhania. Keď sa na nás Pán díva, dáva nám spoznávať naše hriechy. No nie preto, aby nás zdeptal, ale preto, že nás miluje a chce nám z nich pomôcť. Dáva nám pocítiť, že nás má rád. Povzbudzuje nás k odhodlaniu, dať Jemu očistiť naše srdce, od Neho prijímať silu pre život.
Ľudia, na ktorých sa Pán díval cítili, že Ježiš ich dvíha, navracia im dôstojnosť (colník Lévi, Zacheus, žena cudzoložnica a iní).
2) Pánov pohľad dvíha. Ťahá nás hore, neponíži, ale pozýva, aby sme vstali. Pánov pohľad nám pomáha kráčať vpred, dáva odvahu nasledovať Ho, rásť v milosti.
3) Pánov pohľad menil životy ľudí. Zmenil život Petra, ktorý po tom, ako Ježiša 3x zaprel, zacítil Jeho pohľad sa rozpomenul na Ježišove slová a žalostne zaplakal.
4) Pánov pohľad je aj pohľadom vyslobodenia.
V Starej zmluve Pán videl svoj ľud v otroctve v Egypte. Prišiel, aby ho zachránil Aj Pán Ježiš videl učeníkov, ktorých oslovil, aby ich zachránil a skrze nich, aby zachránil ostatných.
Premýšľajme, kedy sme pocítili v živote tento Pánov pohľad. Možno pri niektorej kázni, pri prijímaní Večere Pánovej, pri nejakej životnej situácii, možno v pomoci ľudí – našich blízkych, alebo tých, od ktorých by sme to ani nečakali. Možno v dobrom, povzbudzujúcom slove. Možno, keď sme sa zmierili s niekým, vzťah s kým predtým pôsobil trápenie.
Smieme a máme kráčať žitím v istote, že Pán sa na nás pozerá. Vidí nás – aj vtedy keď s tým ani nepočítame. Vidí, čo prežívame. Vidí utrpenie ľudí v našom svete.
Odhaľuje naše zlyhania, dvíha nás, vyslobodzuje nás z previnení, mení naše životy. Amen.
Modlitba: Drahý Pane, mnohí boli podmanení stretnutím s Tebou:
Ján Krstiteľ bol celkom podmanený už prvým stretnutím s Tebou.
Peter si v Tvojej blízkosti uvedomil svoju hriešnosť.
Stotníka z Kafarnaumu naplnila úžasom Tvoja dobrota.
Pocit údivu a bázne zaplavil tých, ktorí boli svedkami Tvojich divov.
V Getsemanskej záhrade prestrašení vojaci padli na zem.
Pilát stratil istotu v Tvojej prítomnosti a jeho ženy sa zmocnila hrôza.
Stotník, ktorý videl, ako zomieraš, vyhlásil – práve pri Tvojej smrti – že si Boží Syn.
Túžime Ťa vidieť tak, ako Ťa videl Peter. Amen.
S myšlienkami Bengta Pleijela a iných prameňov:
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
