Filipským 3,12 – 14: „12Niežeby som už dosiahol, alebo bol už dokonalý, ale snažím sa, či ozaj uchvátim, pretože ma Ježiš Kristus uchvátil. 13Bratia, ja si nemyslím, že som už uchvátil. Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a snažím sa o to, čo je predo mnou; 14cieľ mám vždy pred očami a bežím za odmenou nebeského povolania Božieho v Kristovi Ježišovi.“
Milí bratia a milé sestry!
V týchto dňoch prebiehajúcich majstrovstiev sveta vo futbale sme svedkami oslavy víťazstiev. Ten – ktorý tím oslavuje výhru. Napokon sa však bude tešiť – víťazom tohto mediálne veľmi pozorne sledovaného podujatia sa stane – iba jeden tím.
Ako je to s vami? Ste súťaživí? Vyhrávate radi? Alebo je vám súťaživosť cudzia? Vyhrávať nad druhými môžeme v športovom zápase, ale aj v spoločenskej či vedomostnej hre. Tiež v práci a niekedy aj v hádke. Vyhrať môže tím nad tímom. Vyhrať však väčšinou znamená poraziť druhého. Kým jeden sa raduje z víťazstva, druhý je smutný z prehry.
Apoštol Pavel vo svojich listoch opakovane používa príklady zo športu. Napr. v 1. Korintským (9, 24) píše, že je predsa jasné, že spomedzi tých, ktorí bežia na závodisku, dostáva cenu iba jeden. A nabáda: „Tak bežte, aby ste ju dosiahli!“
Každý obraz – každý príklad má svoje limity. Pavlovi nejde o súťaživosť v zmysle vyhrávania na úkor druhých ako to chodí v pozemských športových zápasoch. V behu do nebeského kráľovstva mojím – naším cieľom nie je, aby druhí prehrali. Môžem vyhrávať, bez toho, aby bol iný porazený. Veď cieľom je víťazstvo všetkých, ktorí bežia s nami.
Víťaziť môžem nad svojou vlastnou lenivosťou alebo nad strachom. Nad nesústredenosťou alebo nad výbušnosťou svojej povahy. Tiež nad chaotickosťou, neorganizovanosťou alebo únavou. Vyhrávať môžeme aj spolu: keď počúvame druhých a usilujeme sa im porozumieť, namiesto toho, aby sme ich odsudzovali. Víťaziť môžeme, keď sa nenecháme strhnúť cynizmom do nečinnosti, ľahostajnosti alebo k mocenským snahám druhých ovládať. Vyhrávať neznamená byť lepší ako ostatní. Značí to rásť. Bežať beh viery. Nasadiť správne tempo, neprepáliť to, bežať vytrvalo. Povzbudzovať druhých. Podopierať zranených, čakať na tých, ktorí zaostali. Niekedy zaťať zuby, keď nás pichá v boku alebo nám tuhnú svaly. Tešiť sa z tých, ktorí nás predbehli, aj z tých, ktorí ešte dobiehajú či sú iba na štarte. Vyhrávať znamená víťaziť nad všetkým, čo nás odvádza od Božej – od Kristovej cesty.
Biblia spomína Petra (Mt 14, 22 – 32), ktorý prejavil odvahu a vystúpil z lode do rozbúrených vĺn za Ježišom. Peter vyhráva nad svojím strachom. Kráča po vode smerom k Ježišovi. No potom sa odvážny Peter zahladí do vĺn. Jeho zrak ani srdce už nie sú upreté na Ježiša. Hľadí do očí zlu – ktoré predstavujú temné vodné hlbiny. Opantá ho strach a začne sa topiť. Stihne ešte zvolať: „Pane, zachráň ma!“
A to – popri odvahe – je Petrovo druhé víťazstvo. Vyhral nad sebou, nad svojou márnomyseľnosťou. Volá Ježiša, aby mu pomohol.
Pán Ježiš vystrel ruku, zachytil Petra, vytiahol ho z hlbín a zachránil. On prichádza so svojou záchranou na pomoc aj nám, keď sa zdvihne protivietor, keď sa topíme. Dáva nám pokoru, keď sa cítime príliš sebavedomí. Ťahá nás späť zo smrti do života. S Ním môžeme zvládnuť aj nevídané veci.
Iný príbeh víťazstva spomína 1. Kráľov 24. kap. Kráľ Saul vo svojej žiarlivosti prenasleduje Dávida. Ten, pre nás až nepochopiteľne, lipne na tom, že Saul je Bohom pomazaným kráľom a nik mu nesmie ublížiť. Práve vo chvíli, keď je Saul zraniteľný a vykonáva svoju potrebu v jaskyni, sa k nemu Dávid priblíži a tajne mu odreže cíp plášťa. Keď mu ho následne z diaľky ukazuje, Saul uznáva, že Dávid je spravodlivejší ako on. Tam, kde človek zverí svoje ťažkosti vo vzťahoch, nepriateľstvá, krivdy a spory Bohu, začína víťaziť. Tí, ktorí sa pokladajú za našich nepriateľov, môžu vnímať, že ich nechceme ohrozovať. Ak vieme odpúšťať, už sme vyhrali.
Známy je aj príbeh o Jonášovi. O jeho nevydarenom pokuse utiecť od Boha. Hospodin nastrojil veľkú rybu. Tá pohltila Jonáša a on má v jej útrobách dostatok času na premýšľanie, na sebareflexiu. Je to pre neho užitočný pobyt. Začína sa modliť. Vyslovuje ďakovnú modlitbu Bohu. Tomu, od ktorého chcel predtým utiecť čo najďalej. Teraz však zažíva Božiu blízkosť. Ryba Jonáša vyvrátila na suchú zem. Je to pre neho nielen záchrana, ale nečakané víťazstvo, nový počiatok, nové narodenie. Druhá šanca, ktorú Jonáš dostal od Boha.
Pán Boh umožňuje nový začiatok aj nám. Veď aj my zápasíme s rôznymi silami a ponukami. Je skvelé, keď v tomto zápase je určujúcou silou láska a moc nášho nebeského Otca. Keď žijeme s Ním, keď zostávame v Jeho blízkosti, je to výhra. Sami sme slabí, no Pán Boh je s nami. Dvíha nás, posilňuje. S Ním, v Jeho moci môžeme všeličo zvládnuť. V Ňom máme istotu, v Ňom je naše víťazstvo. Amen.
Modlitba: Pane, život si s nami často zahráva. Ďakujeme, že sa Ti nestrácame, že si nám nablízku aj v našich zápasoch. Daruj nám svojho Ducha, aby sme Ti dôverovali, vedeli sa na Teba spoliehať a vykročiť za Tebou aj do neistoty. Ďakujeme Ti za možnosť nového začiatku. Prosíme, pomôž nám nesklamať Tvoju dôveru, neodvracať sa od Teba – neutekať pred Tebou. Milostivo veď naše myšlienky, slová naše kroky.
Použitím myšlienok viacerých autorov júlových výkladov in: Na každý den 2026, vydal Kalich, Praha 2025):
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
