Kázeň z evanjelických Služieb Božích v Bratislave (Lamač/NK)
Galatským 5, 1a: „Kristus nás oslobodil k slobode.“
1. Jánov 4, 10 . 19: „V tom je láska, že nie my sme milovali Boha, ale že On miloval nás a poslal svojho Syna ako obeť zmierenia za naše hriechy. … My milujeme, lebo On nás miloval ako prvý.“
Milí bratia a milé sestry!
Téma dnešnej 6. nedele po Trojici znie: Život v Kristovi. Bránou k životu v Kristovi je krst. Krst je svedectvom, že kresťanský život nezačína od nás, z našej sily či snahy, ale začína u Boha. Pán Ježiš hovorí (Ján 15, 16): „Nie vy ste si mňa vyvolili, ale ja som si vyvolil vás“).
Asi tretina obyvateľov sveta je pokrstená. No mnohí nevnímajú krst tak ako mu rozumel Martin Luther. V zmysle Písma ho chápal ako Boží dar, ktorým získavame podiel na Kristovom víťazstve nad smrťou. Keď Luther zažíval útoky na svoju vieru, pripomínal si: „Som pokrstený a skrze môj krst je so mnou Boh, ktorý nemôže klamať, viazaný zmluvou.“
Našej viere sa bude dobre dariť, keď objavíme hĺbku krstu.
Krst sa dotýka nášho žitia – narodenia, života s Kristom, služby Pánovi aj ľuďom, vyrovnávania sa so svojimi zlyhaniami i našej smrti.
Keby sme sa mali identifikovať: napr. som manžel, otec, syn, brat, farár, atď., tak najväčšou dôstojnosťou každého veriaceho v Krista je byť pokrstený.
V ranej cirkvi v pohanskej Rímskej ríši bolo očividne zrejmé, že krst je pre kresťanov zásadným okamihom. Mnoho kresťanov sa v prvotnej cirkvi muselo rozlúčiť so svojou rodinou, keďže byť pokrstený neraz značilo brať na seba veľké riziko, až riziko smrti. V niektorých častiach sveta to platí stále.
Žiaľ, u nás, v slobodnom západnom svete, sa krst nejednému javí ako čosi nevýznamné, len ako pošpliechanie trochou vody a vyslovenie niekoľkých slov. Mnohí nevnímajú, že ako pokrstení patríme Kristovi, že On – ktorý je bezpodmienečnou láskou – nás volá, aby sme žili s Ním.
Z Písma (G 5, 1) sme počuli: „Kristus nás oslobodil k slobode.“ Sme pokrstení do Kristovej slobody. Slobody, ku ktorej nás oslobodil Pán Ježiš Kristus.
V priebehu dejín cirkvi sa dialo a deje, že niektorí ľudia majú pochybnosti, či je správne dať pokrstiť maličké deti. Vo 4. storočí sa objavila tendencia odkladať krst. Nie však preto, že by ľudia pochybovali, či je možné krstiť nemluvňatá – či je ich krst platný, ale preto, že pochybovali o odpustení hriechov po krste. Aj prvý kresťanský cisár Konštantín odkladal krst až na čas, keď sa priblíži jeho skon.
Z Biblie vieme, že strach, či nám Pán Boh odpustí, keď ako pokrstení klesneme, nie je namieste. Veď „ak niekto zhreší, máme obhajcu u Otca, Ježiša Krista, spravodlivého. On je obeťou zmierenia za naše hriechy, a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta“ (1J 2, 1 – 2). Pán Ježiš nás zmieril s Bohom. Vzal na seba všetky naše hriechy. Pretrpel trest za ne. Znášal dôsledky hriechu namiesto nás. V tom je milosť pre nás.
Sväté písmo svedčí: „V tom je láska, že nie my sme milovali Boha, ale že On miloval nás a poslal svojho Syna ako obeť zmierenia za naše hriechy. … My milujeme, lebo On nás miloval ako prvý.“ (1J 4, 10 . 19). Krst nemluvniatok dosvedčuje, že Božia láska predchádza všetkému, čo Bohu hovoríme, alebo čo pre Neho robíme.
Keď rodičia očakávajú prírastok do rodiny, pripravujú sa na narodenia bábätka – zabezpečia, aby malo v ich domácnosti svoje miesto, svoju postieľku a všetko potrebné. Je správne pripravovať dieťatku miesto aj v domove u Boha. Kúpiť postieľku a nepožiadať o krst by znamenalo, že dar, ktorým je dieťa, prijímame polovičato. Deti prinášame ku krstu s dobrým svedomím, veď dieťatku bol darovaný život, preto, aby malo podiel na večnom živote. Večný život nie je „čerešnička na torte“ časného ľudského života. Večný život je plnosť života. Je to život s Kristom (J 17, 3).
Ako nemluvniatka pri krstiteľnici a rovnako tak dospelí na konci života pred Boha predstupujeme vždy s prázdnymi rukami. Pán Boh nám ponúka lásku, ktorá je zadarmo, je Jeho bezpodmienečným darom.
Aby z nás vyrástli slobodné ľudské bytosti, v detstve musia naši rodiča za urobiť mnoho rozhodnutí. Učia nás hovoriť svojou rečou, učia nás samostatne chodiť, a postupne nás uvádzajú do toho, ako žiť v slobode. Keby o nič z toho nedbali, nestali by sa z nás slobodní ľudia, ale počínali by sme si ako divé zvieratá. Tento princíp platí aj v duchovnom živote.
Slobodnými bytosťami sme jedine v spoločenstve. V jednej epizóde seriálu „Živá planéta“ vidno obrovskú masu tučniakov cisárskych, ako sa tlačia jeden na druhého a vytvárajú veľký chumáč. Všetky tučniaky sa vyliahnu na nohách svojho otca. Film ukazuje, že v tomto studenom prostredí možno prežiť len keď sme obklopení spoločenstvom. Na obvod chumáča neustále prenikajú zahriate tučniaky, kým tie premrznuté z vonkajšieho obvodu sa derú do stredu chumáča, aby sa tam zahriali.
V mrazivom svete našej sekularizovanej spoločnosti si osamelý jedinec len sotva uchová vieru, podobne ako izolovaný tučniak len ťažko prežije zimu v Antarktíde.
Krst detí vyjadruje prvenstvo Božej lásky k nám. Ona predchádza všetkému nášmu konaniu. Všetkému, čo Bohu hovoríme, alebo čo pre Neho robíme.
Krst nemluvniat naznačuje, že ak chceme žiť s Kristom, musíme byť ako deti. Tým nemienime únik pred zrelosťou, zodpovednosťou, ale fakt, že jedine keď budeme ako deti, môžeme sa stať duchovne dospelými. V Ž 131, 2 je vyjadrená detinská dôvera a pokoj v Bohu: „Ako nasýtené dieťa je pri svojej matke, ako nasýtené dieťa, tak sa cíti vo mne moja duša.“ Deti dokážu dôverovať. Zničiť túto dôveru, či už klamstvom, zradou, manipuláciou alebo inak, značí zaútočiť na duchovnú spojnicu, ktorá dáva zmysel životu človeka na zemi (Lytta Basset).
V krste sme včlenení do Krista, do nového života s Ním, do večnej Božej sviežosti. Do lásky a moci Toho, kto je Víťaz nad smrťou, kto svet i ľudský život obnovuje a mení k lepšiemu.
Ak krstíme už nemluvňatá, tak preto, aby ako súčasť cirkvi – Kristovho tela mohli čeliť výzvam života a sveta. Keď ich prinášame ku krstiteľnici, zverujeme ich s dôverou Pánovi Ježišovi Kristovi, ktorý je navždy večným Synom nebeského Otca. Modlíme sa, aby sa krstené dieťa z milosti Božej stalo slobodným, duchovne zrelým človekom. Aby vierou odpovedalo na úžasný objav, že Pán ho miloval ako prvý.
Dobre dozrievame, keď umožňujeme, aby Božia milosť na nás pracovala a obnovovala v nás Božiu sviežosť. V Ž 103, 3 – 5 čítame: „On (Hospodin) odpúšťa ti všetky tvoje viny. On uzdravuje všetky tvoje choroby. Život ti vykupuje z hrobu, venčí ťa milosťou a milosrdenstvom. Život ti sýti dobrými vecami, mladosť tvoja sa obnovuje ako orol.“
Sme pozvaní byť otvorení sviežosti Božej milosti. Amen.
Použitím: Timothy Radcliffe: Ponoř se! (vyd. KRYSTAL OP, Praha 2017) a s myšlienkami Hansa Erika Nissena (Zamyslenie EvS, 25. 7. 2025):
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
