Matúš 9, 9 – 13: „9 Keď Ježiš odchádzal odtiaľ, videl človeka menom Matúš sedieť na colnici, a povedal mu: Nasleduj ma! A on vstal a nasledoval Ho. 10 Potom sedel v jeho dome za stolom, a ajhľa, prišli mnohí colníci a hriešnici, stolovali s Ježišom a s Jeho učeníkmi. 11 Keď to videli farizeji, povedali Jeho učeníkom: Prečo váš majster je s colníkmi a hriešnikmi? 12 Ježiš to počul a odpovedal: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí. 13 Choďte teda a naučte sa, čo znamenajú slová: Milosrdenstvo chcem, a nie obeť; lebo neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“
Milí bratia a milé sestry!
Učeníctvo začína povolaním od Pána. Všetci sme povolaní
do spoločenstva s Ježišom,
k obráteniu sa k Pánovi,
do Ježišovej školy.
V Ježišovej škole života je vítaný každý. A ako v každej inej škole, i v tej Ježišovej, žiak (učeník) musí aj chcieť.
Čo sa chceme naučiť od Pána Ježiša?
Evanjelista Ján píše o dvoch učeníkoch Jána Krstiteľa, ktorí nasledovali Ježiša a Ten sa ich opýtal: „Čo hľadáte?“– Čo chcete? Oni sa Ježiša spýtali: „Majster – kde bývaš?“ (J 1, 38) Ježiš im povedal: „Poďte a uvidíte.“ (J 1, 39)
Učenie Pána Ježiša je dôležité, najprv však platí, že sa treba zoznámiť s Ježišom, spriateliť sa s Ním, vstúpiť s Ním do dôverného vzťahu. Poznať Ježiša, milovať Ho – to je najväčší školský úspech Kristovho učeníka.
Popri otázke: Čo sa chceme naučiť od Pána Ježiša?, je nemenej dôležitou aj otázka: Čo nás chce naučiť Ježiš? Čo je Jeho pedagogickým zámerom? Pri hľadaní odpovede na túto otázku v Novej zmluve je neprehliadnuteľné a neprepočuteľné, že zhrnutím toho, čo nás Pán Ježiš chce naučiť je Božie kráľovstvo.
V NZ sa výraz kráľovstvo Božie (nebeské) vyskytuje 122 krát, z toho v evanjeliách, ktoré napísali Matúš, Marek a Lukáš 99 krát a priamo Ježiš o ňom vraví 90 krát. Pán Ježiš vo svojom učení teda jednoznačne zdôrazňuje Božie kráľovstvo. – To je to, čo nás chce Ježiš naučiť.
Jeho učeníci sa neučia iba z Pánových slov, ale ešte väčšmi od Neho samého. Prvou školou pre nich bol a aj pre nás je Ježišov príklad, Jeho počínanie si.
Možno si aj vy spomeniete na niektorého zo svojich učiteľov. Ani nie tak na poučky, rovnice či básne, ktoré vás naučil, ako skôr na dojem z jeho osobnosti.
Učeníci Ježiša prosili: „Pane, nauč nás modliť sa“ (L 11, 1). Keď videli svojho Učiteľa modliť sa, otvoril sa im najvnútornejší priestor Ježišovho srdca – Jeho najvnútornejšia komnata. Boha oslovoval: „Abba“ – „Otecko“. – Tam u nebeského Otca je Ježiš doma a túži, aby sme tam boli doma i my. Jeho slová a činy vychádzajú z Jeho vnútorného spoločenstva s Otcom. To je zdroj, z ktorého Ježiš čerpá. Modlitba – spojenie s Otcom – nebola iba jednou z Ježišových ďalších činností, ale Ježišovo bytie a život sú modlitbou.
Platí, že v Ježišovej škole života je vítaný každý. Keď Ježiš videl Matúša sedieť na colnici, povedal mu: „Nasleduj ma! A on vstal a nasledoval Ho.“ (Mt 9, 9). Potom Ježiš sedel v Matúšovom dome za stolom a „keď to videli farizeji, povedali Jeho učeníkom: Prečo váš majster je s colníkmi a hriešnikmi? Ježiš to počul a odpovedal: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí. Choďte teda a naučte sa, čo znamenajú slová: Milosrdenstvo chcem, a nie obeť; lebo neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“ (Mt 9, 10 – 13)
To je radostná správa. Nik nie je z Ježišovej školy vyčlenený. Ani Matúš, kolaborujúci s utláčateľmi Božieho ľudu. Ani tí, ktorí v živote inak poblúdili, ocitli sa na scestí.
Keď sa nám pri jazde autom stane, že sa ocitneme mimo smeru vedúceho do cieľa, GPS navigácia na nás volá: „Otočte sa!“ I Pán Ježiš neúnavne zdôrazňoval pokánie – obrátenie sa: „Keby si teda prinášal dar na oltár, a tam by ti prišlo na um, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a odíď; najprv sa zmier s bratom, a potom príď a obetuj svoj dar.“ (Mt 5, 23 – 24) Kedykoľvek uprostred noci môže zaznieť volanie: „Ajhľa, ženích, vyjdite mu naproti!“ (Mt 25, 6) – aby sme s Ním vošli na pripravenú svadbu s lampami plnými oleja (Mt 25, 1 – 12).
Kto sa musí obrátiť? – Pán Ježiš v podobenstve (L 15, 7) vraví: „Hovorím vám: taká bude radosť v nebi nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie, ako nad deväťdesiatdeväť spravodlivými, ktorí nepotrebujú pokánie.“ Obrátenie sa je teda naliehavé aj pre tých, ktorí sa nazdávajú, že sú zbožní, slušní a nedopustili sa závažných hriechov. K takým patrili farizeji, ktorí seba videli ako omnoho lepších, než Matúša – vyberača poplatkov pre okupačnú rímsku moc. Farizejom sa zdalo, že oni, v porovnaní s Matúšom, nepotrebujú pokánie, obrátenie sa.
Možno sa také myšlienky už aj nám vkradli do srdca…
Pán Ježiš povedal (Mt 5, 20): „Ak vaša spravodlivosť nebude dokonalejšia ako zákonníkov a farizejov, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského.“ K tejto omnoho väčšej spravodlivosti sa máme obrátiť. Len vtedy sa môžeme stať Ježišovými učeníkmi. V Ježišovej škole života je vítaný každý. Obrátenie sa hriešnika je túžbou Pána Ježiša. Pán sa raduje z dieťaťa, ktoré bolo stratené a vrátilo sa domov, k Otcovi; raduje sa ako pastier, ktorý našiel stratenú ovečku (L 15, 7. 10. 32).
Premýšľame nad tým, čo znamená byť učeníkom, nasledovníkom Ježiša Krista. Dnes zvlášť o tom, že Pán Ježiš povoláva hriešnikov. Už meno Ježiš má čo činiť s hriechom, keď význam, mena Ježiš je „Pán vyslobodí, spasí. Jozefovi Pánov anjel v povedal: (Mária) „porodí syna a dáš Mu meno Ježiš; lebo On vyslobodí svoj ľud z ich hriechov.“ (Mt 1, 21). Pri nasledovaní Krista – v Ježišovej škole života nejde o napodobňovanie Ježiša v zmysle imitácie veľkého vzoru.
V prvom rade ide o zažitie spásy, záchrany, o vyslobodenie z hriechov, zo zajatia zlého. Tým nemusí byť čosi markantné, ako drogy či alkoholizmus, ale napr. sebastrednosť – egocentrizmus, samosvojnosť – túžba byť sám svoj – hoci Písmo (1Kor 6, 19 – 20) jasne zvestuje: „Či neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nie ste sami svoji? Veď veľmi draho ste boli kúpení! Oslávte teda Boha svojím telom i svojím duchom, čo oboje náleží Bohu.“ Človek môže byť telesne zdravý ako rybička, ale pre svoje hriechy môže stratiť život, utrpieť škodu na duši (Mt 16, 26). Ochrnutému, ktorého jeho priatelia cez otvor v streche spustili do domu k Ježišovi, Pán povedal: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy!“ (Mk 2, 5) Ježiš tak ukázal správne poradie: uzdraviť rany z hriechov je ešte dôležitejšie ako telesné uzdravenie.
Od prijatia mena Ježiš (On vyslobodí svoj ľud z ich hriechov), cez predpoveď vlastnej smrti na kríži, až po Jeho obeť, je celý život Pána Ježiša v znamení odpustenia hriechov (por. Mt 26, 27 – 28). Pán Ježiš do svojej školy povoláva hriešnikov. Netají, že ľudia hriech podceňujú, bagatelizujú. Zabúdame, že mnoho zrniek vytvorí veľkú hromadu a mnoho kvapiek naplní rieku. Ježiš adresuje výčitku tým, ktorí opustili prvú lásku (Zjav 2, 4), Konštatuje: „Pretože neprávosť vyvrcholí, a ochladne láska mnohých“ (Mt 24, 12). Toto ochladnutie lásky je zhrubnutím srdca, jeho zatvrdenosťou, duchovnou smrťou.
Až v Ježišovej škole – tvárou v tvár Kristovej láske sa dozvedáme, čo je drámou hriechu. Až Pánova milosť – Jeho odpustenie nám dáva tušiť, hĺbku priepasti odlúčenia od Boha ako následku hriechu.
Preto ďakujme, že Pán povoláva hriešnikov, že Ježiš vyslobodzuje z hriechov. Amen.
Modlitba: Ó, najsladší Kriste, tiahni nás slabých za sebou, lebo ak nás nepotiahneš, nemôžeme Ťa nasledovať.
Daj statočného ducha, aby bol ochotný, a ak je telo slabé, nech predchádza, sprostredkuje a nasleduje Tvoja milosť, pretože bez Teba nemôžeme nič urobiť,
a dokonca ani ísť pre Teba na ukrutnú smrť.
Daj odhodlaného ducha, nebojácne srdce, pravú vieru, pevnú nádej a dokonalú lásku, aby sme za Teba nasadili svoj život čo najtrpezlivejšie a s radosťou. Amen.
(Majster Ján Hus)
Použitím: Christoph Schӧnborn: Být učedníky – Ježíšova škola života (vyd. Portál, Praha 2021):
Martin Šefranko, evanjelický a. v. farár
