Učeníctvo začína povolaním

Kázeň z evanjelických večerných Služieb Božích v Bratislave (NK)

Marek 1, 15 – 18: (Ježiš hovoril): „Naplnil sa čas a priblížilo sa kráľovstvo Božie; pokánie čiňte a verte v evanjelium! ¹⁶ Keď šiel popri Galilejskom mori, videl Šimona a Ondreja, brata Šimonovho, spúšťať sieť do mora, lebo boli rybári. ¹⁷ Ježiš im povedal: Poďte za mnou a ja vás urobím rybármi ľudí. ¹⁸ A oni hneď zanechali siete a nasledovali Ho.“

Skutky 4, 13: (Keď videli smelosť Petrovu a Jánovu a dozvedeli sa, že sú neučení a prostí ľudia, divili sa; lebo) „ich poznali, že boli s Ježišom. “

Milí bratia a milé sestry!

Predpokladom toho, aby sme sa boli učeníkmi

Pána Ježiša Krista je viera v Neho, osobné obrátenie sa ku Kristovi, vstup do Ježišovej školy, kde uskutočňujeme Pánove slová: „Učte sa odo mňa“ (Mt 11, 29) a učíme sa myslieť na veci Božie, a nie na ľudské.

Pán od nás žiada, aby sme boli Jeho učeníkmi. Veď ak sa obrátime k Pánovi, nemení to len nás, ale zmení sa aj cirkev, má to vplyv i na spoločnosť, v ktorej žijeme.

Viera je prvým predpokladom učeníctva a zároveň darom (Mt 16, 17; 15, 16a).

Nasledovanie Ježiša Krista ako Pána, ako najvyššej autority, však nestojí vo vzduchoprázdne. Ježiša – Jeho poslanie a úlohu nemožno oddeliť Starej zmluvy. Z dejín cirkvi sú známe pokusy vyškrtnúť z kresťanstva SZ. No kto by tak chcel urobiť, počínal by si ako človek, ktorý chce hrať na struny, ale bez huslí.

Ježišovi nemôžeme porozumieť bez Božieho vyvoleného ľudu izraelského. Veď príbeh tohto ľudu sú naše prvotné dejiny, stáročia objavovania Božej vôle. Je to zároveň príbeh vyvolenosti. Pán Ježiš povedal: „Ak niekto chce prísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž na seba a nasleduje ma!“ (Mt 16, 24)

Pán koná cez ľudí, ktorých si vyvolil, povolal.

Učeníctvo začína povolaním od Pána. Svoje verejné pôsobenie začína Pán Ježiš tým, že k sebe povoláva jednotlivcov, ktorých zhromažďuje okolo seba. Cirkev je zhromaždením ľudí okolo Ježiša, ktorých si On vyvolil a ktorí Mu veria.

Z evanjelia (Mk 1, 15 – 18) sme počuli o povolaní Šimona a jeho brata Ondreja. Pán Ježiš ich povoláva s autoritou Jemu vlastnou. Nediskutuje o tom v zmysle: Čo by ste povedali na to, keby ste sa stali mojimi učeníkmi? Chcete? Hodí sa vám to? Z Písma počujeme, že „oni ihneď zanechali siete a nasledovali Ho“ (Mk 1, 18) Byť kresťanom – Ježišovým učeníkom, nasledovníkom znamená chodiť s Ježišom, vydať sa s Ním na cestu, deliť sa s Ním o Jeho život.

Evanjelista Marek (3, 14) píše, že Ježiš „ustanovil dvanástich, aby boli s Ním. Markom použitý výraz (ἐποίησεν – epoiesen) je používaný aj na prvých stranách Biblie o stvorení sveta. Svet Pán stvoril z ničoho a aj povolanie dvanástich je čímsi novým. Pán Boh stvori svoj vyvolený ľud (Iz 43, 1). Stvoril, ustanovil, povolal aj dvanásť učeníkov. „Zavolal si tých, ktorých sám chcel“ (Mk 3, 13). On utvára, formuje túto skupinu.

Z Biblie vieme, že 12 izraelských kmeňov pochádza z 12-tich synov patriarchu Jákoba. Ježiš sa k tomu vedome hlási. Jeho 12 apoštolov má vytvoriť nové jadro Božieho ľudu: „Nie vy ste si mňa vyvolili, ale ja som si vyvolil vás“ (J 15, 16). Týchto rôznorodých, v mnohom celkom odlišných ľudí berie Pán Ježiš do svojej školy života, „aby boli s Ním“. Byť s Ježišom, je základom toho, k čomu sme povolaní, je jadrom kresťanského života.

Je hodné povšimnutia, medzi dvanástimi nebol ani jeden odborník na Sväté písmo, nikto zo zvlášť angažovaných náboženských skupín, ani jeden sadukaj z jeruzalemskej chrámovej elity. Všetci boli prostými laikmi. To, čo sa naučili, sa naučili od Ježiša, tým, že boli s Ním. Zo Sk 4, 13 sme počuli, že keď členovia najvyššej židovskej rady videli smelosť Petrovu a Jánovu a dozvedeli sa, že sú neučení a prostí ľudia, divili sa; lebo „ich poznali, že boli s Ježišom.“ Mali by sme si priať, aby aj na nás ľudia poznali, že sme s Ježišom.

V Izraeli človek vyhľadal rabína, aby sa stal jeho žiakom a študoval Tóru – Boží zákon. Pavel bol žiakom Gamaliela, sedával pri jeho nohách, učil sa u neho (Sk 22, 3).

U Ježiša to bolo inak. Ježišovi žiaci a žiaci rabínov sa podstatne líšili v tom, že nie žiaci si vyberali Ježiša, ale On ich pútal k sebe, k svojej osobe. Na Ňom sa majú učiť. On je živou Tórou. V Kázni na vrchu Ježiš vravel: „Otcom bolo povedané (teda v Tóre a v jej výkladoch stálo)… , ale ja vám hovorím“ (Mt 5, 21 – 22). Žiadny rabín by sa nedokázal postaviť takto do stredu, ako to spravil Ježiš (por. J 13, 13 – 14). Učeníci k Ježišovi neprichádzajú, aby sa učili Tóru, diskutovali o nej, Ježiš sám vo svojej osobe je Božím zákonom. Na vrchu blahoslavenstiev dáva učeníkom nový Zákon, tak, ako dal Boh Mojžišovi na vrchu Sinaj Tóru. Ak je Ježiš v strete kruhu učeníkov, mení sa aj sieť vzťahov medzi tými, ktorí Ho majú vo svojom strede. Raz „zástup, ktorý sedel okolo Ježiša, Mu povedal: „Ajhľa, Tvoja matka a bratia i sestry sú vonku a hľadajú Ťa.“ On odpovedal: Kto je moja matka a moji bratia? A poobzerajúc sa po tých, čo sedeli okolo Neho, povedal: Ajhľa, moja matka a moji bratia! Lebo kto činí vôľu Božiu, ten mi je bratom aj sestrou aj matkou“ (Mk 3, 32 – 35). Pri nasledovaní Ježiša vzniká puto novej – duchovnej rodiny. Spoločenstvo s Ježišom je nadradené rodine, čo môže byť bolestný proces. Pán vraví: „³⁷ Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden. ³⁸ Kto neberie na seba svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden“ (Mt 10, 37 – 38). To najkrajšie, čo sa môže stať – a modlime sa o to – je, keď vlastná rodina vrastie do Ježišovej rodiny. Keď sú skrze vieru v Krista prirodzené vzťahy v rodine zmenené na niečo nové. Keď vzniká hlboko vnímané útočisko, ktoré nám – pri všetkej neistote nasledovania Krista – môže dať Ježišova rodina. Na tento nový vzťah ukazujú aj Pánove slová: „Jeden je váš Učiteľ a vy všetci ste bratia“ (Mt 23, 8 – ekumenický preklad).

Učeníctvo začína povolaním od Pána. Všetci sme povolaní do spoločenstva s Ježišom. „Verný je Boh, ktorý vás povolal do spoločenstva svojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána“ (1Kor. 1, 9). Všetci sme povolaní k obráteniu sa k Pánovi: „Pokánie čiňte (obráťte sa) a verte v evanjelium“ (Mk 1, 15). Všetci sme povolaní do Ježišovej školy. Školy, ktorá nie je uzavretá pre iných. Ježiš je naším Učiteľom. K Nemu vzhliadame, v spoločenstve s Ním žijeme. Kiež by ďalší ľudia na nás poznali, že sme s Ježišom. Amen.